Podobne, ako rodokmene všetkých svojich strýkov a tiet, teda i všetkých svojich bratrancov a sesterníc, i tento zostavil Otto Weber /1924/, syn Júliusa Webera /1894/.

   Ako vidíme z rodokmeňa 3 rodiny pra-pra starých rodičov, Huncokári boli z rakúskych oblastí, ale rodina Rybnikárov pochádzala zo Slovenska – z Podbranča.o hôr sa priženil Rybnikár Ján /1861/, zobral si Rozínu, dcéru drevorubača Trosztera a prijal tiež zamestnanie drevorubača. Onedlho  sa stal lesníkom. Bývali na Píle, v Horných Orešanoch, v Lošonci – Saskovej.

Mali 4 deti:

Najmladší František /18.9.1896/ si zobral Weberovú Teréziu /1898/, dcéru Jána Webera /1861/ a teda mladšiu sestru Júliusa Webera  / tetu  Otta a Lotti /.

         Rodina Rybnikárových mala vysokú dôveru panstva i medzi Huncokármi. Hovorí sa, že i v šenku stíchlo, keď sa objavil Rybnikár. Raz vraj v Sološnici jedného nespratníka chytil za golier a vyhodil ho na ulicu a veru sa nevrátil.

          František Rybnikár s Teréziou Weberovou boli sobášení v Ompitáli / Doľany/ v r. 1919. Najskôr bol drevorubačom, neskôr horárom. Do roku 1929 bývali na Hutách, potom na Polámanom- Kolovrátku – do r. 1949.  Neskôr bol lesníkom na Pánskom dome za Vysokou a na Davidhause, potom v Kuchyni na Rajdoch a v Rohožníku  Pod kameňolomom. Naposledy boli na Vývrate.

Pochovaný je v Kuchyni, zomrel 14.3.1979. Rybnikárovci mali 3 deti:

František nar. 1921 – /Foto  pri rodokmeni / Zom.1954  Studgard.

Anna    –  nar. 1923 – 1985, vydatá za Františka  Reisenauera.

Mária   –  nar. 1924 – 1979, vydatá Pulmanová /majú 2 deti:  Mária – 2.10.1948 a  Ernest -13.12.1950/.

           Rybnikárovu dcéru Annu si zobral drevorubač František Reisenauer.

Mladá rodinka bývala najskôr u rodičov Františka na Hubalovej, 3 km nad Vývratom. Tam sa im narodili dve deti :

Oľga –  9.2.1951 a František –  4.8.1953

  Neskôr sa všetci presťahovali do horárne na Vývrat, odkiaľ deti mohli samé chodiť do školy v Kuchyni. Na Vývrate Pálffiovci postavili známy lovecký zámoček. Za socializmu slúžil ako rekreačný dom novín PRAVDA, a bola tam  reštaurácia, ktorá slúžila i turistom.

Franci  v neďalekej horárni  zapustil korene. Rodina tam bývala  až do penzie a do smrti tam dožili Františkov otec i František. Obaja rodičia sú pochovaní v Kuchyni. Oľga žije na Vývrate v horárni dodnes a dodnes vie upiecť dobrý chlieb a pečené husi v murovanej peci pod kôlňou  na dvore, ktorá tam  je po predkoch  perfektne udržiavaná.  /Viď. naša stránka – Stretnutie na Vývrate./ 

       Oľga však  pracuje v Rakúsku ako výborná kuchárka a gazdinka  v reštaurácii na vinnej ceste.

Na návšteve u Oľgy je Dušan Dobrovodský s dcérou a vnukmi.

Oľgin brat František si postavil dom v Kuchyni. Má dvoch chlapcov: Roman /9.8.1982/ a Tomáš /2.8.1984/, ktorí svojej tete Oľge radi občas prídu narúbať drevo, alebo posekať trávnik.

Oľga so synovcami .

   Ich otec a dedko František Reisenauer bol vyhláseným odborníkom. Najskôr sťahoval drevo s volmi, neskôr s koňmi a traktorom. Popri službe lesného pracovníka  sa staral i o ustajnené voly a kone, pripravoval pre ne seno, ktoré tiež v zime rozvážal po horách do krmelcov pre zver.

           Mal priateľskú a altruistickú povahu. Každému vedel pomôcť. Deťom v zime prešľapával cestičku  lesom do školy v Kuchyni. Či sa jednalo o vytiahnutie auta z priekopy alebo zo závejov hocikedy v noci, alebo o odvoz  zafúkaných silvestrovských hostí reštaurácie nad ránom do Kuchyne /saňami/, či úspešné nadháňanie pri sprevádzaní zahraničných hostí na víkendových poľovačkách. Jednému neúspešnému dokonca dovliekol na druhý deň muflona do svojej záhrady v horárni / a tiež bol potom úspešný. Muflon bol zakliesnený rohami v mladine. Jednoducho – mal veľa priateľov. V dobrom na neho spomínajú i bývalí žiaci LUŠ – Lesníckej učňovskej školy na Vývrate, lebo František ich často pýtal ako pomocníkov pri taxácii vyťaženého dreva. Oceňujú ho ako dobrého odborníka i pohostinného človeka.

       Zomrel v r. 1985 a pochovaný je na cintoríne v Kuchyni. /Osobne som ho v mladosti dobre poznal/.

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

     Horára na Vývrate dlhé roky robil lesník Vincent Juriš, ktorý s rodinou býval v bývalej učiteľskej  bytovke  pod zámkom. Bol široko – ďaleko  najdlhšie slúžiacim lesníkom- huncokárom/, zomrel v 2012. Jeho synovia v horách drevo režú dodnes a tiež na Vývrate jeden z nich býva. Vinco pochádzal z huncokárskej rodiny  od Častej.