Stalo sa už tradíciou, že na sviatok sv. Márie Magdalény sa v Modre na Piesku pri jej kaplnke stretávajú potomkovia horských drevorubačov „Holzfäller“, ktorí od polovice 18.storočia žili a pracovali v Malých Karpatoch. Miestne obyvateľstvo ich nazývalo slovom „Huncokari (Holzhacker)“. Títo kolonisti pôvodne prišli z alpských oblastí Rakúska. Všetci boli katolíci a sv. Máriu Magdalénu si uctievali spolu so svojim patrónom sv. Vincentom. Táto púť, či vlastne hodová slávnosť sa konala už po desiaty raz.

Organizačný výbor – mesto Modra a rodina Hemžalová z penziónu Huncokar, pripravili trojdňové slávnosti naplnené pestrým programom.

V nedeľu 24. júla 2011 sa slávnosti začali sv. omšou pod majestátnymi lipami pri kaplnke sv. Márie Magdalény. Sv. omša bola obetovaná za zomrelých drevorubačov a ich potomkov.  Druhý obetný úmysel bol venovaný za zomrelého pátra Ďurčeka.  Hlavným celebrantom bol vdp. Pilarčík a jeho bratia Jezuiti z Trnavy, ktorí v letných mesiacoch už od roku 2002 slúžia každú nedeľu pri kaplnke sv. omšu. Duchovným obohatením hodovej sv.omše bol spevácky zbor Singende Omas z Bratislavy, ktorý organovú hudbu doplnil svojim spevom.

Po sv. omši organizátori pripravili pre kňazov a zbor obed, po ktorom zazneli znovu piesne z repertoáru speváckej skupiny.

Prítomní sa tešili z požehnaného dobrého počasia a nakoniec si v dobrej nálade zaželali, aby sa o rok v dobrom zdraví a pohode na tejto púti znovu stretli.

Ostatní hostia a potomkovia horských drevorubačov si ešte pred obedom prezreli zachovalý drevorubačský dom rodiny Herchlovej neďaleko kaplnky. Ich dcéra Irena a miestni veriaci sa vzorne starajú o kaplnku a jej okolie a tiež zabezpečili hodový duchovný program a agapé po sv. omši pre všetkých.

Viacerí príbuzní horských ľudí si potom uctili ich pamiatku na pekne udržiavanom horskom cintoríne. Krátkym príhovorom, modlitbou a položením kytice kvetov vyjadrili svoju vďaku všetkým, ktorí od polovice 18.storočia žili a pracovali v lesoch Malých Karpát.

Potom nasledovalo slávnostné stretnutie potomkov a hostí na nádvorí penziónu Huncokar. Počas celého priebehu slávnosti sa podávalo občerstvenie – poľovnícky guláš, pečené klobásy, lokše a iné špeciality, ktoré akosi k hodovej slávnosti patria. Samozrejme, bolo i čím utíšiť smäd.

Po obede si prítomní vypočuli príhovory viacerých hostí a organizátorov stretnutia. Stretnutie moderoval miestny historik pán Kantek. Dušan Dobrovodský vo svojom príhovore zdôraznil potrebu zachovania pamiatky na bývalých obyvateľov Malých Karpát múzejnou expozíciou, webovou stránkou a prípadne i skanzenovou formou. Prítomných vyzval ku spolupráci pri zbieraní starožitností po predkoch. PhDr. Panczová informovala o príprave publikácie príbehov pôvodných huncokárov, ktoré si vzájomne rozprávali pri večerných posedeniach. Pán Vladimír Schwandtner vo svojom vystúpení potvrdil, že v zhľadom na rozsah materiálov, ktoré o horských ľuďoch vlastní, zriadil nedávno webovú stránku www.huncokari.sk, čo ostatní prítomní privítali. Hovoril i o vlastnom výskume, ktorý doteraz vykonal. I on vyzval prítomných ku spolupráci na zachovanie pamiatky našich predkov.

Na podujatí sa zúčastnili i traja poslanci MsZ mesta Modra – PhDr. Jančovičová, Juraj Peržo a pani Dugovičová. Prítomných informovali o krokoch mesta Modra v záujme zachovania pamiatky na huncokárov.

MUDr. Pátek si zaspomínal na svoje mladícke spolužitie s touto etnickou skupinou a MUDr. Táčovský o svojom skúmaní histórie rodiny Hirner, ako i o živote a práci Waldleuten všeobecne.

V ďalšom príhovore D. Dobrovodský predstavil prítomných potomkov rodiny Gschill a Weber, pričom poďakoval už zosnulému rodinnému kronikárovi Ottovi Weberovi za jeho dlhoročnú prácu pri objasňovaní minulosti a zostavovaní rodokmeňa oboch rodov.

O slovo bola požiadaná i prítomná 83-ročná sestra Ottu Webera pani Loti Weberová – Hrozáňová, ktorá so svojim bratom spolupracovala od roku 1967. Zaujímavo sa rozhovorila o nárečovom dialekte svojich predkov, ktorý ako dieťa sama počula a používala. Uviedla viacero výrazov, viet, veršov, pozdravov i modlitieb, ktoré používali pri bežných i slávnostných príležitostiach. Svoje spomienky na život v typickej „holzhacker“ rodine zapísala v 30 stranovom rukopise.

Na záver prítomným znovu zaspievali časť zo svojho repertoáru Singende Omas a zožali veľký potlesk.

Stretnutie a besedu zakončil pán Kantek, ktorý všetkým poďakoval a vyzval ich k veselej zábave a tancu pri hudbe prítomnej kapely. Veď tak to na hody má byť – veselo.

Za organizačný výbor Irena Herchlová a Dušan Dobrovodský.

Vpravo horáreň p. Herchla.

 

Príhovor p. Lotti Weberovej – Hrozáňovej. Vpravo sedí PhDr. Panczová.