D r u h é s t r e t n u t i e : Otto Weber – Záznam pre pamäť na stretnutie rodín, ktoré sa uskutočnilo v sobotu dňa 1.9.1984 na Š e n k á r k e.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Už pred 5. rokmi sa uskutočnilo podobné stretnutie v Sološnickej doline, na lúke pod bývalou horárňou nášho dedka Juraja Gschilla.
Bolo to v sobotu 15.9. 1979. Prítomných bolo 51 účastníkov. Najstarším účastníkom bol strýčko Jozef Gschill/ 77 ročný/ a teta Terézia Hanzlíková – 74 ročná. Prítomné boli i ďalšie dve dedkove dcéry a to : Júlia Dobrovodská- Gschillová – 69 ročná a Cecília Kršková- Gschillová, – 66 ročná. Najmladšími účastníkmi boli Tomáš Dobrovodský -4 r. a Martinka Gschillová – 5 r.
Bolo pekné jesenné počasie. Ako to už na hostinách býva, úlohy boli rozdelené takto: Hostiteľov robili dobrovoľníci z Malaciek, najmä z rodín Dobrovodských, Krškových a Gschillových so šéfkuchárom Julom Peťkom. My ostatní sme robili hostí, ktorú úlohu sme celkom dobre zvládli.
Mládež nás zabávala spevom pri gitare. Vo voľnom čase sme zaspomínali na staré zlaté časy. Posedenie pri táborovom ohni pokračovalo do neskorého večera. Pred rozchodom mnohí navrhovali zopakovať stretnutie o dva roky.
Ani sme sa nenazdali a už bolo tu 5 rokov, čiže rok 1984. Na pohrebe tety Terézii Hanzlíkovej a tety Júlie Dobrovodskej v Malackách dňa 11.6.1984 sme opäť spomenuli návrh stretnutia rodín potomstva „ G + W “. Napadlo mi, že by sme stretnutie mohli tento raz urobiť na opačnej strane Malých Karpát a to v Limbachu , na bývalej horárni Šenkárka, v mieste, kde v rokoch 1954–1959 naši rodičia Július Weber a Mária Weberová rod. Gschillová ukončili horárovanie a odtiaľ odišli do dôchodku.
Horáreň je na peknom, avšak odľahlom mieste, kde v tých časoch pred 30 rokmi bol prístup iba lesným chodníkom, alebo neupravenou lesnou cestou. Zrejme aj z toho dôvodu boli zriedkaví návštevníci na Šenkárke veľmi očakávanými hosťami.
Napriek odľahlosti potomstvo sa tu rado a často stretávalo. Horáreň mala iba jednu izbu. Babka s dedkom spávali v kuchyni. Spálňa bola pre hostí. Mladší účastníci radi spávali na povale v sene, alebo sa usalašili v spálni na dlážke – na slame.
Viackrát sme sa pokúšali dostať na Šenkárku osobným autom, ale márne. Bolo by to potrebovalo sem tam vyrezať nejaký strom. Toto nám však otec nedovolil. Napokon sme všetky tieto prekážky ilegálne prekonali a prvý krát, bolo to 7.6.1959, zastal pod oknom horárne náš plno naložený Ford / 6 osôb: Moja rodina a Poldo so synom Ottom./.
Chvíľu som čakal, kedy vyjde dedko Weber, s brokovnicou, aby narobil z Forda sito.
Už predtým zvykol sľubovať, že na prístupových cestách vykope protitankové priekopy. Takéto sľuby boli motivované na základe zistenia, že vzácni návštevníci prichádzali na Šenkárku spravidla v čase, keď sa už prestieralo k obedu. Babka však bývala vždy pripravená. Varievala v tých istých hrncoch, ako keď nás bolo osem. Raz som cestoval neskoro večer z Trnavy do Bratislavy. Napadlo ma pozrieť, čo robia naši na Šenkárke. Hoci boli iba dvaja, babka mala ešte plnú misu makových rezancov. Pýtal som sa, pre koho je toľko slížov. Ona mi hovorila: Vždy počítam, že niekto príde a čo by jedol, keby nebolo navarené.
Chovali kravy, takže mlieka a mliečnych výrobkov mali prebytok. Mnohí turisti sem chodili na občerstvenie. Šenkárka to bol pojem!
26.9.1959 sa naši rodičia odsťahovali zo Šenkárky do Budmeríc. Potom táto horáreň bola niekoľko rokov opustená samota, kým ju od Štátnych lesov prevzali Vinárske závody Pezinok, ktoré z nej urobili rekreačnú chatu.
Po rokoch sme sa na Šenkárke znovu niekoľkokrát stretli. Prvý krát po 13. rokoch – bolo to 27.8. 1972. O rok neskôr 17.7.1973 už aj s návštevníkmi z Münchebergu. Bolo to tesne pred svadbou našej Oľgy. A opäť o rok 13.7.1974 za účasti Rolanda z Münchebergu.
Na týchto stretnutiach nikdy nechýbala poriadna vatra s ohňostrojom. Keď sme sa v roku 1974 s Rolandom lúčili hovorili sme si, že sa tu opäť stretneme „ za dva roky“. A zase : Ani sme sa nenazdali a už je tu rok 1984. 10 rokov ubehlo ako voda.
Bolo teda rozhodnuté. Stretnutie rodín G + W nech je na Šenkárke dňa 1.9.1984.
Iba keď som dňa 15.8.1984 rozposlal pozvánky na stretnutie, začali sme uvažovať, či to nie je odvážny nápad prilákať toľko ľudí na odľahlé miesto, kde bude problém so zostavením „jedálneho lístka“.
Vedel som určite, že trávy, bukvy a žaluďov tam bude dosť a snáď i vody v studničke. To je ale furt málo. Preto sme už v pozvánke naznačili, že prejedať sa nebudeme, aj tak to už nie je v móde. Ako sa neskôr ukázalo, toto upozornenie vyvolalo u pozvaných strach z hladu, takže väčšina stretnutia-sa chtivého potomstva priniesla na Šenkárku všetko, čo vládali uniesť. Bolo tam každé množstvo labužníckych špecialít, slúžiacich ako náplň pre hladné žalúdky.
Hneď po príchode sa dali do roboty osvedčení majstri cechu kuchárskeho Kapusta a Peťko, ale aj ďalší ochotníci, ktorí udržiavali poľnú kuchyňu v nepretržitej prevádzke až do večera. V stave „ živených „ mali 127 účastníkov stretnutia. Podávali najprv špeciálny kotlíkový guláš, potom špecialitu šéfkuchára Peťku – smažené ryby. Nakoniec sa podávala pikantná zabíjačka / jaternice, krvavničky/ z výrobne rodín Machových a Valentovičových.
Možno by mnohí trpeli na „pípec“ – neuhasiteľný smäd, keby nebol včas zasiahol majster cechu vinárskeho Ferko Macho z Límbachu , ktorý poskytoval prvú pomoc hlavne limbašským omšovým. Podaktorí si boli prilepšiť ešte aj na exkurzii vo Ferkovej pivnici v Limbachu, kde „ nakúpili, ako sa patrí.“
Vrátim sa do predpoludňajších hodín. Hostí postupne pribúdalo a ukazovalo sa, že nebude na čom sedieť. Tu pohotove zasiahli potomci cechu drevorubačov / Holzhackerov- Huncokárov/, ktorí si na stretnutie priniesli aj motorovú pílu. O chvíľu boli okolo táborovej vatry rozložené klátiky a klátiská, ako sedačky pre hostí.
Krátko poobede bol zahájený uvítací ceremoniál. Bolo by to chcelo účastníkov navzájom popredstavovať. Mnohí sa už dávno nevideli, alebo vôbec ešte nevideli. Veď na stretnutí bola hojne zastúpená mladá generácia. 41 chlapcov a dievčat do 17 rokov. Pre veľký počet účastníkov sa javilo účelným ponechať stretnutiu voľný priebeh. Deťom dobre vyhovoval veľký výbeh po lúkach a šantenie okolo táborového ohňa.
Po stretnutí mnohí spomínali, že sa nestihli podľa vôle vyrozprávať so všetkými účastníkmi. Zrejme to bolo dané veľkým počtom prítomných. Keby som sa chcel s každým len 5 minút porozprávať, potreboval by som na to 127 x 5 = 635 minút, čiže takmer 11 hodín.
No na druhej strane ten vzácne veľký počet účastníkov mal osobitný význam v tom, že sa potomci stretli s toľkými príbuznými, čo by inak nestihli ani za 20 rokov / A zažili pri tom ten zvláštny pocit rodinnej spolupatričnosti/.
V zázname pre pamäť chcem teda dodatočne predstaviť účastníkov stretnutia, a zaradiť ich do potomstva našich, to znamená mojich starých rodičov.
Orientačný znak G alebo W určuje z ktorého rodu účastník pochádza. Na priloženej tabuľke sú stručne opísané rodokmene G aj W.
Tak môžeme sa predstaviť: Na stretnutí v Limbachu 1.9.1984 boli prítomní :
4. potomkovia z 2. stupňa rodinného : 2 dcéry našich starých rodičov, jeden zať a jedna nevesta.
Gizela Soldánová, rod.Weberová z Častej, 78 r W 8 Bola najstaršou účastníčkou stretnutia z rodu Weber.
Cecília Kršková, rod, Gschillová, 71 rokov G 10 a jej manžel Ján Kršek, 72 rokov, z Malaciek. Bola najstaršia účastníčka stretnutia z rodu u Gschill.
Nevesta Margita Gschillová, rod. Frázová z Malaciek G 4
Nasledujú vnuci a vnučky a ich manželia
34 potomkov z 3. stupňa rodinného : 14 vnukov a 6 vnučiek, a s nimi 11 manželiek vnukov a 3. manželia vnučiek.
Engelbert Weber, 65 r. a manželka Mária zo Sološnice W 1 – B
Pavel Weber ,63 r. a manž. Mária z Malaciek W 2 – B
Leopold Weber 62 r, z Pezinka W 2 – C
Engelbert Weber , 62.r. a manž. Irmgard z Münchebergu W 2 – D
Otto Weber, 6O r. a manž. Martina z Bratislavy W 2 – E
Klotilda Hrozáňová, rod Weberová 56 r. z Bratislavy W 2 – F
Anna Reisenauerová, rod. Rybnikárová, 61 r. a man. František z Vývratu W 4 – B
Vladimír Soldán, 50 rokov, z Bratislavy W 8 – A
Marienka Alexyová rod. Soldánová, 44 r. z Bratislavy W 8 -B
Irenka Peťková, rod. Gschillová 46 rokov a manžel Ing. Július Peťko z Malaciek G 4 – A
František Gschill, 45 r. a manž. Anna zo Stupavy G 4 – B
Otto Gschill, 41 r. z Malaciek G 4 – C
Jozef Gschill, 55 r. a manž. Darina z Bratislavy G 5 – A
Mária Andilová, rod. Gschillová, 52 r. z Bratislavy G 5 – B
Kvetoslava Gregušová, rod Gschillová, 53 rokov G 6 – A
Andrej Hanzlík 44 rokov a manž, Marta z Bratislavy G 7 – C
Dušan Dobrovodský, 45 r. a manž. Mária z Malaciek G 9 – A
Milan Dobrovodský, 45 r. a manž. Petronela z Malaciek G 9 – B
Ivan Kršek , 46 r. a manž. Jarmila z Malaciek G 10 – A
Pavel Kršek, 41 rokov a manž. Sylvia z Bratislavy G 10 – B
Nasledujú pravnuci a pravnučky zo 4. stupňa rodinného:
Celkom ich bolo 55. Z toho bolo 15 pravnukov a 24 pravnučiek, ďalej 4 manželky pravnukov a 12 manželov pravnučiek.
Oľga Hirthová rod. Weberová – 38 rokov a manžel Jaroslav zo Senice nad Myjavou W 1 – B 1
Marta Petrášová rod. Weberová – 31 rokov, zo Sološnice W1– B2
Marienka Machová rod. Valentovičová 43 rokov z Limbachu W2 – A1 a manžel František Macho
Ivan Valentovič 42 rokov, manželka Anna z Dubovej W2 – A2
Igor Valentovič 40 rokov a manželka Hana z Budmeríc W2 – A3
Pavel Valentovič 37 rokov, z Budmeríc W2 – A4
Hilda Drefková, rod. Valentovičová, 33 rokov, z Budmeríc W2 – A5 a manžel Štefan Drefko
Eva Prokopová rod. Weberová, 37 rokov a manžel Štefan Prokop z Malaciek W2 – B1
Mária Koláriková , rod. Weberová 34 rokov W2 – B a manžel Pavel Kolárik z Bratislavy
Milan Weber, 32 rokov, manž, Jarmila z Malaciek W2 – B3
Ivan Weber, 29 rokov a manž. Vlasta z Malaciek W2 – B5
Alena Ďurišová, rod. Weberová, 27 rokov W2 – B6 a manž. Dušan Ďuriš z Malaciek
Sigrid Seifertová , rod Weberová W2 – D1 a manžel Jürgen Seifert z Müncheberg / Mark
Waltraud Babinská, rod. Weberová W2 – D2 a manžel Henry, Obersdorf / Müncheberg /
Ing. Oľga Magalová, rod Weberová , 34 rokov W2 – E 1 a manžel Ing. Miroslav Magala z Bratislavy
Ing. Vladimír Weber, 27 rokov z Bratislavy W2 – E 2
Ing. Eva Čičmancová, rod. Hrozáňová , 33 rokov. W2 – F1 a manžel Ing. Vladimír Čičmanec z Bratislavy
Ľubica Pastuchová, rod. Hrozáňová W2 – F2 a manž. Ivan Pastucha z Bratislavy
Tibor Hrozáň, 29 rokov z Bratislavy W2 – F3
Oľga Reisenauerová , 33 rokov, z Bratislavy, / Vývrat/ W4 – B1
Mária Junasová, rod. Pulmanová, 36 rokov W4 – C1 a manžel Pavel Junas z Rohožníka
Katka Soldánová, 7 rokov, z Bratislavy W8 – A2
Ľuboš Peťko, 20 rokov, z Malaciek G4 – A1
Gabika Peťková, 17 rokov, z Malaciek G4 – A2
Zdenek Gschill, 12 rokov, z Malaciek G4 – C2
Dianka Gschillová, 25 rokov, z Bratislavy G5 – A1
Ing. Sylvia Karaffová, rod Andilová z Bratislavy G5 – B1
Beatka Gregušová, 22 rokov, z Bratislavy G6 – A1
Andrej Hanzlík, 14 rokov, z Bratislavy G7 – C1
Tomáš Hanzlík, 5 rokov, z Bratislavy G7 – C2
Vladimír Hanzlík, 15 rokov, z Bratislavy G7 – D3
Gabika Dobrovodská, 14 rokov, z Malaciek G9 – A1
Katka Dobrovodská, 11 rokov, z Malaciek G9 – A2
Martinka Dobrovodská, 5 mesačná, z Malaciek G9 – A3 najmladšia účastníčka nášho stretnutia
Dominik Dobrovodský, 15 rokov, z Malaciek G9 – B1
Tomáš Dobrovodský , 9 rokov, z Malaciek G9 – B3
Tatiana Kršková , 19 rokov, z Malaciek G10 – A1
Ivanka Kršková , 15 rokov, z Malaciek G10 – A2
Matúš Kršek, 3 roky, z Bratislavy G10 – B1
Nasledujú pra-pravnuci a pra- pravnučky z 5. stupňa rodinného:
Celkom ich bolo 29, z toho 17 pra-pravnukov a 12 pra-pravnučiek vo veku od 2 do 19 rokov.
Ivan Valentovič, 19 rokov, z Dubovej pri Modre W 2 – A 21
Janka Valentovičová, 16 rokov, z Dubovej pri Modre W 2 – A 22
Monika Valentovičová, 12 rokov, z Dubovej W 2 – A 23
Viktor Valentovič, 5 rokov, z Dubovej pri Modre W 2 – A 24
Branko Valentovič, 11 rokov, z Budmeríc W 2 – A 35
Marek Valentovič, 10 rokov, z Budmeríc W 2 – A 34
Drahoš Drefko, 10 rokov , z Budmeríc W 2 – A 51
Evička Drefková, 7 rokov, z Budmeríc W 2 – A 52
Tomáš Drefko, 2 a pol roka z Budmeríc W 2 – A 53
Peter Prokop, 10 rokov, z Malaciek W 2 – B 12
Pavel Kolárik, 12 rokov, z Bratislavy W 2 – B 21
Gabika Koláriková, 10 rokov, z Bratislavy W 2 – B 22
Patrícia Weberová, 11 rokov, z Malaciek W 2 – B 31
Patrik Weber, 9 rokov, z Malaciek W 2 – B 32
Milan Weber, 7 rokov, z Malaciek W 2 – B 33
Ivanka Weberová , 5 rokov, z Malaciek W 2 – B 51
Zdenka Weberová , 4 roky, z Malaciek W 2 – B 52
Richard Ďuriš, 5 rokov, z Malaciek W 2 – B 61
Katka Ďurišová W 2 – B 62
Antie Siefertová, 5 rokov, z Münchebergu W 2 – D 11
Christine Seifertová, 2 roky, z Münchebergu W 2 – D 12
Robert Seifert,/ mínus 4 mesiace, nar . 9.1.1985 W 2 – D 13
Andreas Babinská, 5 a pol roka, Obersdorf/Müncheberg W 2 – D 21
Lucia Babinská, 2 a pol roka, Obersdorf/Müncheberg W 2 – D 22
Zuzka Magalová, 8 rokov, z Bratislavy W 2 – E 11
Danka Magalová, 4 roky, z Bratislavy W 2 – E 12
Martin Čičmanec, 5 a pol roka, z Bratislavy W 2 – F 11
Dušan Čičmanec, 2 a pol roka, z Bratislavy W 2 – F 12
Hanka Junasová, 9 rokov, z Rohožníka W 4 –C 11
Richard Karaffa, 5 rokov, z Bratislavy G 5 – B 11
Ostatní hostia prítomní na stretnutí
Dr. Jozef Magala, 71 rokov a manželka Gitka, 69 rokov z Bratislavy,
svokrovci Oľgy rod. Weberovej W 2 – E 1
Ondrej Fronc, 6O r. švagor Otta Webera, z Bratislavy W 2– E
Ing. Juraj Kapusta z Bratislavy
Vladimír Rapoš, 61 r, z Bratislavy
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Celkom bolo teda prítomných 127 ľudí , z toho 88 mužov a 88 žien. Vo veku do 17 rokov bolo 41 ľudí, z toho bolo 21 chlapcov a 20 dievčat.
Podľa miesta bydliska:
z Bratislavy prišlo 45 účastníkov,
z Malaciek prišlo 40 účastníkov,
z Budmeríc, Častej, Dubovej, Pezinku a Limbachu 19 účastníkov,
zo Senice, Sološnice, Rohožníka, Vývrat, Stupava 13 účastníkov. Nad 800 km z Münchebergu.
Na Šenkárku 1.9. 1984 prišli na 28. osobných autách. Predstavme si toto všetko pred 30 rokmi. Vatra pri dome, 28 aut na lúke. To by si bola prišla na svoje brokovnica dedka Webera. Babka Weberová rod. Gschillová by však bola takéto stretnutie aj vtedy uvítala.
Rada sa zúčastňovala podobných podujatí . Keď mala 67 rokov / bolo to 27. a 28. júla 1963/ išla s nami stanovať do Sološnice na Kunštok. Odtiaľ išla s nami pešo na Roštún / Vápenná/. Dedko Július Weber mal zase rád takých návštevníkov, čo vydržali hrať karty /mastiť mariáš/ hoci aj dva dni za sebou. Ak nemal partnerov hrával mariáš sám. Pritom popíjal trojchlapové hulárové víno, ktorého v poslednom čase dorábal každé množstvo.
Čo tu bolo spomínané, vošlo už všetko do minulosti, rovnako aj stretnutie v Limbachu 1.9.1984.
Ešte sa chcem účastníkom poďakovať za veľmi účinnú podporu a spoluprácu pri organizovaní tohto podujatia.
So srdečným pozdravom
Bratislava, 22.3. 1985 Otto Weber, Bratisllava, v.r.