Horskí ľudia – Waldleute alias „Hunchokári“ majú svoje múzeum.

Mnohí potomkovia vnímajú, že ku koreňom sa treba vracať. Cítime, že to, čo je v nás dobré, máme po nich. Chceme vedieť, od akých predkov preberáme svoje duchovné dedičstvo. Všetci máme svoj pôvod a kamsi smerujeme. Kto nepozná svojho predka, nevie kto je.

Boli to dobrí ľudia, ktorí vychovali moju maminku? Lebo čo po nich zdedila, tak ma vychovala. A preto im chcem byť vďačný a povesím si na stenu ich fotografiu a naša duchovná komunikácia pokračuje.

Možno i preto vzniklo medzi potomstvom Holchackerov- Huncokárov viacero amatérskych fotografov, výskumníkov a tvorcov rodokmeňov, ktorí zbierali informácie rozhovormi, štúdiom farských matrík, dedinských kroník a archívov. Svoje získané poznatky radi písomne, literárne i na webe zverejnili. Prvým z nich bol Prof. Franc Beránek, ďalej Paul Fleischhacker, Vincent Šikula, Otto a Lotti Weber, Ing. Marián Markus, Vladimír Schwandtner, Anna Bertová rod.Hirnerová , Dr. Tačovský, Ing. Graus, Karol Kantek, p. Reisingerová, ako i profesionálne výskumníčky SAV – Dr. Gabriela Habáňová, Dr. Zuzana Panczová, Dr. Kowalská, Dr. Gašparíková, Dr. Švecová a iní.

Potomkovia viacerých rodov a rodín však neustále pociťovali potrebu zachovania pamiatky na predkov i stabilnou muzeálnou expozíciou, ktorá by zachovala to torzo z obydlí a predmetov, ktoré naši predkovia používali. Tiež sme premýšľali, kde to zriadiť.

Či v niektorej zachovalej chalupe, v múzeách Pezinka, či Modry, či v starej škole na Piesku a pod. Preto sme sa spojili s Dr. Pössom, CSc, riaditeľom Slovenského národného múzea, Múzea kultúry karpatských Nemcov. Ten informoval nadriadených i kolegov a dostali sme odpoveď, že by mala byť prejavená väčšia snaha zo strany potomkov. Ale pozostalé predmety už zbierať môžeme.

Tak sme si to, potomkovia rodín Weber, Gschill, Reisenauer, Grosshappel a Herchl, v auguste 2013 išli premyslieť na Vývrat k horárni nebohého drevorubača Františka Reisenauera. Jeho dcéra ako domáca pani upiekla  na dvore v dvestoročnej chlebovej peci dve husi. Ktosi vytiahol na stôl ti núspajgln und ti buchtln. Pokým sme tie husi a orechovníky pri vínku zjedli, vymysleli sme, že napíšeme petíciu, z ktorej nakoniec boli vysvetľujúce a prosebné žiadosti ministrovi kultúry p. Maderičovi, predsedovi výboru NR SR pre kultúru a médiá D. Jariabkovi a generálnemu riaditeľovi SNM. Podvečer nás na Vývrate navštívil i p. riad. Dr. Ondrej Pöss, CSc a zvestoval nám, že on i p. riaditeľ múzea Červený Kameň PhDr. Ing. Jaroslav Hájiček sú našej myšlienke v podstate naklonení a že už našli i prípadné vhodné priestory na Červenom Kameni. Samozrejme bol poslom dobrých správ na horách a za to sme ho pohostili pečeným husacím stehnom. /Pil len malinovku./

Pred odchodom sme ešte prezreli Oľginu dreváreň, kde bolo viacero storočných predmetov na opracovanie dreva, v dome drevený mútnik, dve modlitebné knižky z 19.storočia, vyšívaná stužka, starý lampáš a iné. Všetko sme zabavili a darovali jej novú sekeru za 10 eur, aby nezamrzla a mohla variť. Po odoslaní dvojstranových listov vrchnosti sme o mesiac dostali odpoveď, že naša myšlienka sa všetkým páči, ale teraz nie sú na jej realizáciu peniaze. Prednostne treba riešiť nosné expozície na Bratislavskom hrade, v múzeu v Martine a ukončenie projektu biodiverzity v SNM. Ale sami môžeme začať s prípravnými prácami.

Preto sme tiež po bohoslužbe na huncokárskych hodoch na Piesku v r. 2012 vyzvali prítomných potomkov, aby pomohli pri zbere predmetov po svojich predkoch a sami sme v hore spomenutých rodinách zhromaždili do 50 predmetov. Bruchatku a klin vtedy darovali i Kernovci z Piesku.

A tak sme zbierali a čakali, aj sme sa modlili za našich predkov i za riaditeľov všetkých troch múzeí. A dobre, lebo tí nám 14.8. 2015 oznámili, že po viacerých „peripétiách“ sa dostávame do fázy realizácie predmetnej expozície. Peniaze múzeám poskytli sponzori a to Poštová banka a Gemeinnútzige hermannniermannstiftung. Reštaurátorovi p. Alešovi Šilberskému sme odovzdali posledné predmety, k predloženým textom sme nemali námietky a profesionálna firma sa pustila na hrade Červený Kameň do inštalácie expozície. Expozícia je zameraná na život našich predkov všeobecne bez uvádzania mien a darcov.

Konečne nastal deň slávnostného otvorenia novej expozície. Dňa 26. apríla 2016 sa o 15. hodine zišlo na hrade Červený Kameň asi 90 potomkov, niekoľko oficiálnych hostí i zo zahraničia. Potleskom boli privítaní: Nemecký veľvyslanec Dr.Thomas Gőtz, Dr. Wolfgang Steffanides z Rakúska, Splnomocnenec vlády SR pre menšiny Lászlo Bukovszky, gener. riaditeľ SNM Dr. Viktor Jasaň a iní.

Slávnosť otvorili svojim spevom Zingende Omas z Bratislavy, potom žiačka 8. triedy Mária Hušková predniesla svoju školskú písomnú prácu, v ktorej opísala jeden všedný pracovný deň svojej pra, pra, prababky Júliany Hirnerovej rod. Tandlmayerovej, narodenej 28.1.1842. Mária je jej pra,pra,pravnučka z 5 generácie od nej.

Nasledoval slávnostný príhovor riaditeľa Múzea Červený Kameň Dr. Hájička a riaditeľa Múzea kultúry karpatských Nemcov Dr. Pössa. Po nich prehovorili niektorí z hostí. Po nich sa riad. Dr. Pöss poďakoval všetkým prítomným, tým, čo sa rozličným spôsobom pričinili o realizáciu expozície a sponzorom. Nakoniec zástupcovia potomkov pani Irena Herchlová a D. Dobrovodský vyjadrili radosť a poďakovanie riaditeľom múzeí a štedrým sponzorom za realizáciu expozície, ktorá bude natrvalo pripomínať minulú prítomnosť Huncokarov i Pálffiovcov v malokarpatských horách.

Posledným bodom programu bola prehliadka pripravenej expozície, pričom mnohí prítomní sa o nej s vďačnosťou pochvalne vyjadrili.

P.S.: Obaja riaditelia múzeí sa dohodli, že k terajšej expozícii vo dvoch miestnostiach pridajú ešte tretiu miestnosť a vyzývajú vďačných potomkov, aby naďalej zbierali ďalšie exponáty a vozili ich, alebo posielali do Múzea kultúry karpatských Nemcov na Žiškovu 14, 810 06 Bratislava. /Pod hradom/. Tel: 02/ 20491211, 02/ 204 91 227.