O nás

Milí priatelia.

Vitajte na web stránke www.huncokarivkarpatoch.sk.

Holzhackeri, alias Huncokári, Hulcokári boli drevorubači, hájnici a lesníci, ktorých v 17. stor. pozvali Pálffyovci  na svoje lesné majetky moderne a efektívne hospodáriť s drevom. Väčšina z nich pochádzala z rakúskych Álp. Nový zamestnávateľ ich usadil v dolinách Malých Karpát a v lesoch na Záhorí. Pracovali za deputátnu i finančnú odmenu a stotožnili sa s vnútorným hodnotovým poriadkom zemepána. Ich úlohou bolo tiež chrániť majetok panstva pred zlodejmi dreva a pytliakmi z dedín. Ako od všetkých zamestnancov Pálffyovcov bola i od nich požadovaná určitá etická a morálna úroveň, dôvera, zodpovednosť a čestnosť. Podmienkou tiež bola kresťanská viera v Boha, lebo začiatkom novoveku Pálffyovci Záhorie rekatolizovali z protestantizmu. V rámci svojho poriadku napr. zaviedli i presné písanie matrík na farách.

Dediny huncokárom nechýbali, chodili tam len služobne, za nákupmi a do kostola. Po rozpade monarchie sa Huncokári postupne asimilovali s domácim obyvateľstvom, mnohí však ako drevorubači a horári prežili v horách všetky režimy až do socializmu.

V Malých Karpatoch žili naši predkovia od 18.storočia všetci izolovane a hoci väčšina susedov bola na kilometre od seba vzdialená, všetci sa cítili ako „jedna rodina“, vzájomne sa navštevovali, pomáhali si a na sviatky sa často spolu zabávali.

scan0014

Všeobecný výskum života Huncokárov bolo možné robiť životom v ich rodinách, rozhovormi a poznávaním tradícií, ktoré mali všetky rody podobné. Problematiku rodov a rodokmeňov však treba študovať jednotlivo, podľa rodových línií, ktoré sa značne rozvetvujú a krížia. V súčasnosti je na podrobný prvovýskum dosť neskoro /okrem zostavenia rodokmeňa/, lebo skutoční huncokári postupne odchádzajú.

My sme mali v rodinách Weber a Gschill šťastie, že výskum v rodine začali robiť v polovici dvadsiateho storočia mladí súrodenci Otto a Lotti Weberovci, ktorí celé detstvo prežili v horách, o blízkych predkoch vedeli skoro všetko, okrem vzdialeného pôvodu, čiže rodokmeňa.

c2
Vianoce 1946

Pred polstoročím, pred internetom zisťovať svoj pôvod nebolo jednoduché. Bolo treba pátrať osobne priamo vo farských matrikách, dedinských kronikách i archívoch. Pritom sa stretali a rozprávali s poslednými Huncokármi z iných rodín.

Títo dvaja súrodenci prácne zostavili náš rodokmeň po, alebo od Štefana Hirnera/1789/.

scan0006

V poslednom desaťročí Dr. Tačovský našiel i foto Štefana a v Kronike Hirnerovcov uvádza i jeho otca Jozefa Hirn /1756/.

Otto s manželkou a Lotti Weberovci svoje poznatky písali na starých písacích strojoch a rozmnožovali kopírovacím papierom. Veľa fotografovali, prácne fotky doma vyrábali /často i na úkor pohodlia vlastnej rodiny/, na občasných rodinných stretnutiach ich rozdávali, pričom o svojich zisteniach zaujímavo rozprávali.

a4
2. stretnutie rodiny Gschill a Weber v roku 1984 v Limbachu – Šenkárka

Posledné stretnutia a rozhovory sme zaznamenali aj na videokameru. V posledných dvadsiatich rokoch postupne odovzdali svoje materiály mladším bratancom Dušanovi Dobrovoskému a Ivanovi Krškovi / zo VI. gen.76 rokov a 77 rokov/, ktorí ale v horách už nežili. Cítime však povinnosť ich vedomostné dedičstvo uschovávať a zveľaďovať. Značnú časť z neho zverejnil Dr. Ladislav Tačovský vo svojej jedinečnej publikácii Kronika rodu Hirner v r. 2013.

a3

Našim snom bolo zachovať pamiatku predkov nielen písomne a na webe, ale i trvalou múzejnou expozíciou. Máme preto radosť, že sa to po našej niekoľkoročnej snahe a vďaka riaditeľom troch zainteresovaných múzeí, podarilo zrealizovať.

20.6.2016                 Dušan Dobrovodský