Stretnutia potomkov rodín Weber a Gschill
Otto a Lotti Weberovci svoje poznatky získané výskumom v rodinách a rôznych cirkevných a štátnych inštitúciách zapísali najskôr ručne. Lotti a Ottova manželka Martina ich prepisovali a rozmnožovali na starých písacích strojoch pomocou „ kopirákov “. Otto bol i dobrý fotograf a zanechal množstvo cenných záberov. Potom pri rôznych rodinných príležitostiach, rodinných stretnutiach, návštevách a oslavách nás so svojimi poznatkami o predkoch zoznamoval a daroval fotografie.
V našich rodinách je rozšírený zvyk písať pred vianočnými a veľkonočnými sviatkami pozdravy. Pozdravy rodiny Otta a Martinky však boli často obohatené o pripomienky rôznych minulých i súčasných výročí a radostných udalostí, ktoré svedčili o mimoriadnych empatických až láskyplných vzťahoch. Viď. pozdrav súrodencom v r.2005 a pozdrav rodine Reisenauerovej na Vývrat v rokoch 2004 a 2005:
Ešte radostnejšie to bolo pri rodinných stretnutiach Weber a Gschill, ktoré sa všetky konali v horách a v záhoráckych lesoch. V priebehu 33 rokov sa uskutočnilo 8 stretnutí.
- 15. 9.1979 v Sološnických horách v lokalite Rinlein – Žliabky
- 1. 9. 1984 na Šenkárke v horách nad Limbachom
- 14. 8. 1999 na Píle pod Červeným Kameňom
- 10. 8. 2002 v Sološnici pri hrobe Juraja a Pauly Gschill a na poľovníckej chate v Malackách.
- v roku 2003 Rodina Frázová / manž. Františka Gschilla 25.3.1900/. Stretnutie na Starej Bohatej + 20 hostí z repatriovanej rodiny z Nemecka.
- 5. 9. 2007 – v Malackách na Včelnici v Bažantnici
- 14. 8. 2010 – v Malackách na Včelnici v Bažantnici.
- 31. 8. 2013 – v Malackách na Včelnici v Bažantnici.
Prvé stretnutie v S o l o š n i c i dňa 15. septembra 1979
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Zapísal a foto Otto Weber,
Po roky spomínané stretnutie sa uskutočnilo najmä zásluhou v Malackách bývajúcich potomkov rodiny Juraja Gschilla a Pauly Gschillovej rodenej Hirnerovej.
Miesto stretnutia : Sološnická dolina – lúka pod bývalou horárňou Gschill.
Prítomných bolo celkom 51 účastníkov, z toho 4 potomkovia z druhého stupňa rodinného : 1 syn a 3 dcéry :
Jozef Gschill, 77 r., syn – najstarší účastník stretnutia
Terézia Hanzlíková , 74 r., dcéra
Júlia Dobrovodská , 69 r., dcéra
Cecília Kršková , 66 r., dcéra
2 zaťovia : Martin Hanzlík a Ján Kršek
1 nevesta : Margita Gschillová rod. Frázová / vd. Fr. Gschill /
15 potomkov z 3. stupňa rodinného : 10 vnukov a 5 vnučiek :
/ Weber / : Pavel 58 r., Leopold 57 ., Otto 55 r., Klotilda /Hrozáňová/ 51 r.,
/ Gschill Fr./ : Irenka Peťková 41.r., František 38 r., Otto 35 r.,
/ Gschill Joz./ : Mária /Andilová / 47.,
/ Gschill Mich./: Kvetoslava /Gregušová/ 48.,
/ Gschillová Ter./ : Boženka /Kašiaková/ 50 r.,
/ Gschillová Júlia/: Dušan a Milan Dobrovodský 4O r
/ Gschillová Cec./: Kršek : Ivan 41., Pavel 36 r., Peter 31r.,
7 manželiek vnukov : Mária Weberová /P.W./
Martina Weberová / O.W./
Anna Gschillová / Fr. Gschill/
Mária Dobrovodská / D.D./
Nelka Dobrovodská / M.D./
Milica Kršková / K. Peter./
Silvia Kršková / K.Pavel/
4 manželia vnučiek : Ing. Július Peťko , Ing. Ľudovít Andil, Ing. Ján Greguš, Ing. Milan Kašiak
16 potomkov zo 4, stupňa rodinného: 8 pravnukov a 8 pravnučiek:
Tibor Hrozáň, Gabika Peťková, Gschill Otto, Peter a František, Zdenek a Martinka, Beatka Gregušová, Dominik a Tomáš Dobrovodský / M/, Roman Kašiak, Kršková Tatiana, Ivana a Barbora, Dobrovodská Gabika a Katka /D/,
Hostia : Engelbert a Mária Weberová zo Sološnice.
Najmladším účastníkom stretnutia bol: Tomáš Dobrovodský – 4.r. a z dievčat Martinka.
Priebeh stretnutia :
Po chutnom kotlíkovom guláši dobre padol i pripravený burčiak. Udržiavanie ohňa pod kotlom dialo sa pod komandom vrchného kuchára Jula Peťku. Najmenší účastníci pri speve a gitare predviedli milé pobavenie. Primášom skupiny boli pravnuci: František Gschill/15,r/ na gitare a Gabika Peťková/11.r/ spev.
Pri hrobe Juraja a Pauly Gschillových zľava stoja: Margita Gschillová rod. Frázová, Nelka Dobrovodská rod. Janečková, Irenka dcéra Margity G., Júlia Dobrovodská, rod. Gschillová (1910), Jozef Gschill (1902), Kvetoslava Gregušová rod. Gschillová a Lotka Hrozáňová rod. Weberová.
V zástere stojí Cecília Kršková rod. Gschillová (1913) a v strede sedí Terézia Procházková rod. Gschillová (1905)
Na stretnutí / 15.9. 1979 / sa pospomínali prežité udalosti a história horských ľudí, najmä za obdobie posledných 200 rokov. O týchto udalostiach rozprával Otto Weber. Podklady ku kronike získali /Otto a Lotti/ z matrík podhorských obcí Malých Karpát za predošlých asi 200 rokov.
V ďalšom budú uvedené údaje tak, ako ich pozbieral autor tohto príspevku stretnutia. /Otto Weber – poz.prepis./
Ako hľadať medzi toľkými záznamami?
Zistil som, že hľadané priezviská Hirner, Gschill, Weber atď. sa dali rýchlo objaviť iba podľa označenia zamestnania, alebo bydliska. V starých matrikách väčšina ľudí mala zamestnanie : plebens /= robotník/. Malý počet zamestnaní malo označenie : lignicida / = drevorubač/. A to boli mená, ktoré som hľadal. Taktiež vzácne sa uvádzalo, že osoba má bydlisko : „ Ex Sylvis „ alebo „ Montibus“ /= v horách/. A to boli opäť tie údaje, ktoré som potreboval nájsť. Tak sa dali údaje rýchlejšie pozbierať a z týchto som potom zoskupil jednotlivé uvedené rodiny
Ďalej som veľa údajov získal z knihy K. Togányi : „ Uherské lesnícke listiny“/ od roku 1015 do roku 1896/. Z vlastivedného časopisu „ Devín“ okresov Malacky, Modra a Bratislava ročník 1932- 1933.
Veľa údajov som doplnil alebo získal od pamätníkov príbuzných a známych, narodených okolo roku 1900.
Údaje o príchode horských ľudí:
Boli dve etapy : Prvá pred 600 rokmi /Tatársky vpád/ a druhá pred 170 rokmi /Napoleónské vojny + pozvania Pálffyovcov/.
1. etapa- pred 600 rokmi:
Následkom Krížiackych vojen / 1096 – 1210 / bol v uhorských krajinách nedostatok pracovných síl. Aj v dôsledku tatárskeho vpádu v r. 1222 bola časť obyvateľstva vyhnaná a krajina spustošená.
Všetka pôda patrila vtedy vrchnosti /panovníkom a šľachte/. Pôdu nestačili vlastnými poddanými obrobiť, preto uhorskí králi pozývali aj cudzích osadníkov, aby neúrodnú pôdu obrobili a takto rozmnožili kráľovské dôchodky.
Za panovania uhorského kráľa Ľudovíta I. / 1343- 1382 / prišli na úpätie Malých Karpát osadníci z Tyrolska a od hraníc Bavorska. Privolala ich sem zo svojho rodiska kráľova švagriná Margita, dcéra nemeckého cisára Henrika, vydatá za Ľudovítovho brata.
Noví osadníci vyklčovali les, odvodnili močiare a premenili ich na oráčinu.Usadili sa v osadách Jur, Pezinok, Modra, Častá, Orešany, Pernek, Kuchyňa, Rohožník, Sološnica a inde. Z tých čias pochádzajú aj niektoré názvy obcí : ako Rárbok / Rohrbach = Potok v kroví , Rohr- trstina /, Pernek / Bäreneck = medvedí kút/, a iné.
2. etapa – pred 170 rokmi: V rámci druhej etapy to bolo niekoľko vĺn. Niektoré priezviská sa objavujú po roku 175O, niektoré až po roku 1800. Pamätníci, napr. Johann Kraus, nar. 1892, mi povedali, že v tomto období prišli utečenci z Tirolska, ktorí unikli pred Napoleónovými vojskami. / poz. pis. Niektorí respondenti výskumu SAV tiež hovorili o reformačných dôvodoch, o pozvaní Pálffyovcov na základe lesných reforiem Márie Terézie a pod./
Životné podmienky
Horskí ľudia námezdne pracovali u Pánstva, t.j. u majiteľov lesov. Mzda bola poskytnutá najmä v naturáliách, deputátny byt a záhrada. Mzda bola veľmi nízka. Prevažne pracovali ako drevorubači, výnimočne ako horári. Pre svoju obživu na deputátnom pozemku pestovali obilie, okopaniny, ovocie, zeleninu a chovali domáce zvieratá : 2-3 kravy, 1-2 ošípané, hydinu a zajace.
Vzdelanie bolo minimálne. Čítať, písať a náboženstvo sa naučili od domáceho učiteľa, ktorého vydržiavalo Panstvo.
Lekárska starostlivosť bola taktiež minimálna. Zbierali liečivé rastliny/ polinok, čistec, vermut, Tausendguldenkraut ,atď. Prvú pomoc, aj pomoc pri pôrode si poskytovali vzájomne medzi sebou. Lekári prakticky neboli k dispozícii. Úmrtnosť bola veľká. Nebolo lekárskej starostlivosti. Bežne sa zomieralo na zápal pľúc a deti na ovčie kiahne /Variola/.
Zábavy, svadby usporiadavali vlastnými hudobníkmi, najmä hraním na harmonike.
Rodokmeň G s c h i l l: / Zostavil Otto Weber, vnuk Georga a Pauly Gshill/
Úvod : / Čerpané z matriky r.kat. farského úradu Dolany – Ompitál/ :
Dňa 6.5. 1827 bola v Ompitáli birmovka. Na birmovke boli aj mladí birmovanci bývajúci v okolitých lesoch. 19 – ročný Johann Gschill drevorubač z Ompitálu bol tiež birmovaný. Viedol ho Georg Eckhardt, drevorubač z Kolovrátku. Z Častovských hôr bola birmovaná 14. ročná Anna Mária Nohová, dcéra drevorubača Andrea Nohu. Viedla ju Anna Foltínová.
Títo dvaja birmovanci sa za 4 roky zosobášili. Tu začnem opisovať rodokmeň Gschill.
Generácia I. – naši pra – pra –pra starí rodičia
Andrej N o h a a manželka. Bývali a pracovali v horách nad Častou. Narodení pred rokom 1794.
Generácia II. naši pra-pra starí rodičia
G s c h i l l Ján, narodený v roku 1808
N o h o v á Anna-Mária, narodená 19.10 1813 v Častej
Zosobášili sa v roku 1831 – 23 ročný, Anna-Mária 18. ročná. Ján bol drevorubačom. Bývali v Ompitáli, v depe – v lese. Dňa 24.8. 1832 sa im narodil prvý syn Michal / náš prastarý otec/.
Ďalší syn Jozef sa im narodil 9.9.1834. Tento chlapček 2 týždne po pôrode zomrel. Ďalší syn sa im narodil 7.3.1836, aj tomu dali meno Jozef. Tri týždne po pôrode – dňa 30.4.1836 zomrela Anna- Mária a zanechala po sebe dve malé deti: Michala 3 a pol ročného a Jozefa 3-týždňového. Anna Mária bola ešte veľmi mladá žena. Bývali sami na odľahlom mieste, kde nebolo lekárskej opateri. Zomrela vo veku 22 a pol roka a pochovaná je na cintoríne v Dolanoch.
Po jednom roku, t.j. v r. 1837 sa mladý vdovec Johann znovu oženil. Zobral si Annu Hartingerovu, s ktorou mali spolu jednu dcéru Johannu, nar. 2.4. 1838.
Smutná udalosť sa po čase dostala do zabudnutia a zrejme potomstvo niekoľkých generácií sa o osude Anny Márie sotva niečo dozvedelo. Vďaka zachovaným záznamom /a nášmu kronikárovi, poz. prepisovača/ zo vtedajšieho r. kat.úradu môžeme sa dozvedieť o živote našich predkov a uctiť si ich pamiatku.
Generácia III. – naši prastarí rodičia
Michal Gschill (nar. 24.8.1832 v Dolanoch /depo-les/) a Alžbeta Hirnerová (nar. 3.10. 1836 v Kuchyni /les/)
Zosobášili sa v Kuchyni 12.6. 1864. Svedkom sobáša bol Leopold Langer a Michal Trőster. Ženích bol 32 ročný , nevesta 28 ročná. Boli drevorubači. Bývali v Doľanoch a v Kuchyni č.d. 309 /les/. Nevesta Alžbeta bola dcérou Jána Nepomuk Hirnera / 5.5. 1792/ a Márie Reisenauerovej, drevorubačov z Kuchynských hôr, ktorí mali 8 detí.
/ Poz. prepis.: Je to prvé previazanie rodu Jána Gschilla /1808/ s rodinou Jozefa Hirnera / 1756 /. Druhé nastane v nasledovnej generácii, keď si posledný syn Michala a Alžbety – Juraj /Georg Gschill zoberie dcéru Františka Hirnera/ 1839/ Paulu za manželku. František/1839/ a dcéra Jána Nepomuk Hirnera – Alžbeta /1836/ boli bratanci , zobrali sa teda deti po bratancoch. Preto tiež boli deti týchto dvoch rodín z blízkych dolín celý život dobrí priatelia./
Michal a Alžbeta mali spolu 7 detí:
František Hirner – nar 1863, /pred sobášom a matka mu ponechala svoje rodné priezvisko/, oženil sa s Kernovou a bývali na Hutách. Mali spolu 5 detí:
Štefan, Ferdinand, Kristína a Terézia, Heinrich / 1896/, ktorý bol hájnikom v Malackách na Vinohrádku. V záhrade choval včely a celej rodine predával med. Bol bratancom našich rodičov./ teda detí Georga a Pauly Gschill/.
Anton – Oženil sa s Magdalénou Adamcovou. Bývali v Lošonci na Píle. Zomreli v Lošonci, ona 24.1. 1959, on 12.5.1961.
Ignác – / Der gottselige Náclonkl /. Spadol s koňa a zranil sa na koleno, Zomrel ako 27 ročný.
Jozefína – vydala sa za Kuttnera, lesníka v Píle pri Častej. Mali 5 detí : Ignác, Júlia, Pavol, Mária a František.
Anna – vydala sa za Gážiho.
Mária –
Georg – / Juraj / – nar. 16.4. 1870 = náš starý otec .
Oženil sa s Paulou Hirnerovou, našou starou mamou.
Naši prastarí rodičia sa dožili staroby. Michal Gschill zomrel vo veku 64 rokov dňa 24.8. 1896 v Sološnici /zápaľ plúc /. Jeho žena Alžbeta zomrela v Dlhej pri Trnave v roku 1901 vo veku 65 rokov / staroba/..
Prv, než by som pokračoval v opise ďalších generácií rodokmeňa G s ch i l l, vrátim sa späť do roku 1800 a popíšem aj predkov našej starej mamy Pauly G s c h i l l o v e j , rod. Hirnerovej.
R o d o k m e ň H I R N E R
Otto Weber sa vo svojom výskume v polovici 20. stor. dostal po meno Štefan Hirner/1794/. Podľa súčasných údajov na internete možno predpokladať, že sa viaceré rodiny rakúskych kolonistov do oblasti Malých Karpát dostali pred rokom 168O. Zápisy o ich príchode sa doteraz nenašli a ani žiadna z karpatských obcí neevidovala do roku 1850 obyvateľa menom Hirner. Podľa zápisov z iných rodín predpokladáme, že Hirnerovci boli medzi prvými kolonistami. Prví Hirnerovci prišli podľa ústneho podania zo Salzburgu v Rakúsku. /Rodina Gschill tradovala svoju pôvodnú vlasť v Tirolsku./
Podľa Dr. Tačovského a jeho Kroniky rodu Hirner môže byť predpokladaným predkom Matiáš / Matej/ Hirn / Hirner/ nar. okolo roku 1680. Tieto údaje boli nájdené v št. archívoch a na internete až v 21. storočí, pričom matriky narodených a úmrtí v Kuchyni boli vedené len od roku 1730. Preto o skoršom narodení usudzujeme podľa dňa úmrtia, alebo svadby detí a veku svedkov.
Napr. : Takto objavujeme jedného Matiáša H. v Limbachu, ako otca nevesty Barbory Hirnerovej, ktorú si berie Jakub Hostýn dňa 12.2.1718. Barbora sa narodila v roku 1700 a teda jej otec Matiáš musí mať rok narodenia pred rokom 1680. Nič to však nehovorí o jeho pôvode.
Ďalej : Iný Matiáš Hirner sa 22.4.1777 v Sološnici žení ako 67 ročný vdovec a berie si 40 ročnú vdovu Alžbetu Tofferner. Jeho dátum narodenia je teda r.1710.
Iný príklad: …krstené bolo dieťa Anna Hirnerová, nar.1788, dcéra Jakuba Hirnera, teda narodenie tohto je minimálne pred r. 1760. A pri jej krste je ako krstný otec uvedený Matiáš Hirner- 78 ročný, teda narodený v r. 1682.
Do drevorubačskej rodiny zapadá i ďalší Hirner – Juraj, ktorý je doložený z „hôr Častej“ ako otec Anny Hirnerovej, nar. r.1740. Rok narodenia Juraja H. by sme mohli predpokladať pred r.1720. Mohol by teda byť bratom Matiáša / 1710 / a synom Matiáša /1680/ ??. Nevieme, lebo priame písomné dôkazy nemáme.
1. generácia / podľa Dr. Tačovského /
Predpokladaným predkom môže byť Matiáš /Matej/ Hirn / Hirner, nar. v roku 1680. Niektorým z jeho vnukov môže byť.
J o z e f Hirner, zapísaný ako Hirn. Zomrel 13.11.1820. ako 64 ročný. Z toho usudzujeme, jeho narodenie v r. 1756. On je prvým mužom dokázanej nepretržitej „drevorubačskej – huncokárskej“ vetvy rodu Hirnerovcov na Slovensku… Jeho manželkou bola Anna- Mária, /Otto Weber uvádza Katarína /. Ich nacionálie nepoznáme, ale spolu s A.M. sú viac krát zapísaní i ako krstní rodičia. Je známych ich 6 detí, traja synovia a tri dcéry. Krstnými rodičmi všetkých ich det je Šebastián Oschenschwandtner a pravdepodobne jeho manželka Magda.
Deti Jozefa H..: Štefan H. /1794/, Ján Nepomuk/1792/,Jozef /1793/, Magdaléna/1787/, Barbora /1784/, Anna Mária/ 1781/. / V tejto druhej generácii Hirnerovcov je i Ján Nepomuk Hirner, otec hore spomenutej Alžbety/1836/, manželky Michala Gschilla /1832/..
Podľa Otta Webera a názoru i Dr. Tačovského prvou chalupou kde sídlili by mohla byť horská lokalita „ za Vysokú“. Dodnes tam na veľkej lúke stoja pozostatky murovanej chalupy. Pod domom je skromná studnička a tiež skupina niekoľkých gaštanov. Je to nádherné miesto. Leží asi desať minút pod Panskými uhliskami. Z tohto miesta je približne rovnako ďaleko do Kuchyne, Sološnice i na Pílu.
2. generácia
Štefan Hirner /17.8.1794/ Zomrel 1.12.1864. Oženil sa s Magdalénou Štolczovou /1796/ / Zomrela asi 9.1.1860. /
Rok narodenia Magdalény a dátum ich sobáša / 1817/ autor Kroniky rodu Hirner získal z materiálov Otta Webera, ktorý už v roku 1970 píše: Boli vedení ako drevorubači z Kuchynských hôr. Sú to naši pra-prastarí rodičia. Bývali pravdepodobne na Pánskom dome za Vysokou a mali 12 deti . Jedným z nich je František Hirner /1839/.
3. generácia
František Hirner / 15.5.1839/, bol náš prastarý otec. Oženil sa s Júlianou Tandlmayerovou, / 28.1.1842 /dcérou Františka Tandlmayera a Juliany Schönovej, drevorubačov z Častej.. / Viď príspevok vpredu : „ Jeden deň Júliany“/.
Zosobášili sa dňa 20.8. 1860 v Častej. Svedkom sobáša bol Jožef Čermák a Michal Hirner. Ženích bol 21 ročný, nevesta 18 ročná. Bývali pod Vysokou v Kuchynských horách. /č.d. 310-312 ./ Zamestnaním bol lesný hájnik. Mali spolu 10 detí : Sú to :
Ján , nar. 1861 – bol v Kuchyni lesníkom. Bol 2 krát ženatý. / Mária Kuttnerová, potom druhá žena Vajkunyová. Mali 5 detí : František, Mária, Gizela /USA/, Ferdinand a Terézia nar. 1887, býva v Pezinku.
Žofia / 9.5.1872 / – vydala sa za Schwandtnera, lesníka v Rárboku- na Kamennom mlyne. Po vojne ho pytliaci pre jeho svedomitosť v práci úkladne zastrelili. Žofia zomrela v r.194O. Viď ich rodokmeň / Dvorák/ v nasledovnej stati .Celá rodina je pochovaná v Rohožníku pri vstupnej bráne cintorína. Jej pravnuk Richard Dvorák bol po celý život lesníkom v Kuchyni na Nivkách. Bol posledným lesníkom v tejto peknej lesníckej rodine. Zomrel v r. 2016.
Anna vydala sa za Tuláka – odišli do USA.
Cecília, vydala sa za Čermáka do Ompitála.
Rozina – vydala sa za Dominika Langera, drevorubača v Kuchynských horách.
Spolu mali 6 detí: Alžbeta /1892/, Tomáša, Adolfa, Rozáliu, Irmu/ Kraus Johann-K.Ves/ a Cecíliu / Kraus Alois Prievidza/.
Alžbeta, nar.1863 . Vydala sa Leopolda Langera. Mali spolu 10 detí : Ján, Štefan, Leopold, Emília- odišla v r. 1909 s Michelom Strasserom do USA. Matilda, Mária, Júlia, Jozefína, Magdaléna, František /1897/. František bol ten slávny horský fotografista, od ktorého pochádzajú staré fotografie z čias okolo roku 1915. Za ženu mal Adelu Štrasserovú z Lošonca.
Juliana, vydala sa za Tanglmayera do Pezinka.
Mária – vydala sa za Johanna Jurischa na Nové domy. Mali 8 detí.
Ftantišek nar. r. 1880 , oženil sa s Teréziou Hirnerovou, nar.1887 /neter/. Ako vojak svetovej vojny padol v Cetínii /Juhoslávia/ v r.1918. Mali 6 detí : Amália, Ernest, Heinrich, Johan , Júlia – /Weberová /Wismar a Jozef- Pernek.
Paula, nar.1874 – naša stará mama, ktorá sa vydala za Georga Gschilla, syna Michala Gschilla a Alžbety Hirnerovej 1736
Naši prastarí rodičia sa dožili staroby. František Hirner zomrel 8.2.1928 vo vek 89 rokov. Jeho žena Julianna zomrela 30.5 1926 vo veku 84 rokov. Pochovaní sú na cintoríne v Kuchyni,
Sobášom Pauly Hirnerovej a Georga Gschilla sa stretajú generácie týchto rodov druhý krát.
4. generácia
– naši starí rodičia
G s c h i l l Georg / Juraj/ + Paula H i r n e r o v á
Nar. 16.4. 1870 nar..8.6.1874
V Kuchyni, č.d.309 v Kuchyni, č.d.312
Sobáš bol v Kuchyni dňa 5.5. 1895. Svedkom sobáša boli Grosshappel Vincent /zať Žofie 1872/ a Wrátny Karol. Bývali v Sološnickej doline, v horárni v lokalite Rinlein /Žliabky/. /Pomenovanie podľa vodných výmoľov na úbočiach svahov/. Georg bol lesným hájnikom. Mali spolu 10 detí :
A/.Mária – nar. 28.1.1896 , zomrela 16.2.1966 vo veku 70 rokov. Vydala sa za Júliusa Webera, lesníka zo Sklených Hút. / Ompitál/. Mali 6 detí : Otília / Valentovičová /, Pavol, Leopold, Engelbert, Otto, Klotilda / Hrozáňová/. /Poslední dvaja sú naši známi kronikári/.
B/. Ján / Johan/ – nar. 11.6 1897 / zomrel 11.3. 1973/, vo veku 76 rokov, /lesník v Perneku./ Oženil sa s Rozáliou Haberlovou. Mali dcéru Hedviku / Horváthová/.
C/. Johanka – nar. 11.12.1898 , zomrela 2 mesačná 8.2. 1899 .
D/. František – nar. 25.3.1900, zomrel 14.8.1975, vo veku 75 rokov. Lesník vo Vŕškoch pri Kiripolci a na Vajarskej v Rohožníku. Oženil sa s Margitou Frázovou a mali spolu 3 deti: Irenka, František, Otto.
E/. Jozef – nar. 14.3.1902, zomrel 10.7.1980. Oženil sa s Františkou Terálovou, mali spolu dve deti: Jozefa a Máriu /Andilová/. Bol najlepším pekárom v Malackách a všeobecne považovaný za dobrodincu rodiny.
F/. Michal – nar. 26.9.1903 ./zomrel 23.1.1968/. Mlynár, neskôr sprievodca a revízor električiek v Bratislave. Mali dcéru Kvetoslavu / Gregušovú/.
G/.Terézia – nar. 25.9.1905. Zomrela 31.5.1984. Vydala sa za Jána Procházku, potom za Martina Hanzlíka.
Deti: Procházka – Ján a Božena / Mudr. Kašiaková /
Hanzlík – Andrej a Vladimír.
H/. Anton – nar. 2.1.1909, zomrel 31.12.1977, vo veku 69 rokov. Bol pekár u svojho brata Jozefa. Jeho manželka bola Františka Gschillová, rod. Tonhauserová.
I./ Júlia – Nar. 5.6. 1910, vydala sa za Martina Dobrovodského, pracovníka Československej plavby dunajskej. Mali dve deti : Dušan a Milan .
J./ Cecília– nar. 9.11.1913 , vydala sa za Jána Krška, tech. úradníka v Malackách. Mali 3 deti: Ivan, Pavol, Peter.
Všetci naši rodičia spomínali, že už ako deti pomáhali rodičom prilesných prácach /čistenie ciest a chodníkov, okopávanie v „ pančule“ /Baumschule- lesná škôlka/, pasenie dobytka.
Naša matka Júlia od 14 rokov občas zviezla volmi ťahaný voz dreva a občas i ručne brzdený na skládku dolu do Sološnice
Naši starí rodičia sa nedožili staroby. Georg Gschill zomrel 2.7. 1916 vo veku 46 rokov . V noci spadol do rozvodneného potoka a zomrel na zápal pľúc. Paula Gschillová zomrela 16. 5. 1927 vo veku 53 rokov tiež na zápal pľúc. + komplikácie s ďalšími chorobami. Pochovaní sú na cintoríne v Sološnici / Pri hornej bránke/.
/Poz. prepisovača / : Po smrti matky museli deti horáreň opustiť. Anton mal vtedy 18 rokov, Júlia 17 a Cilka 14 rokov. Všetkých troch prichýlil Jozef, vyučený pekár, ktorý v tom čase otváral svoju živnosť v Malackách. Anton sa u neho za pekára vyučil a dievčatá viedli kuchyňu, pomáhali pri rozvoze pečiva a striedavo viedli gazdovstvo Františkovi na horárni vo Vŕškoch v Kostolišti, pokým sa neoženil.
Jozefova pekáreň bola v Malackách mimoriadne úspešná do roku 1948, kedy komunisti všetok majetok okrem bytov „znárodnili“ a menovou reformou celý národ ožobráčili. Rodinu Jozefa Gschilla z Malaciek vyviezli bývať do hospodárskych priestorov istého sedliaka v Hasprunke.
/ Otto : / Ako uvádzam tu, ale i v ďalších kapitolách, z manželstva Georga a Pauly Gschill pochádzajú nasledovní potomci – počítajúc narodených v rokoch 1896 až 1979:
10 detí z toho : 5 chlapcov + 5 dievčat
22 vnukov z toho 15 chlapcov + 7 dievčat
55 pravnukov z toho 29 chlapcov + 26 dievčat
32 pra-pravnukov z toho 21 chlapcov + 11 dievčat
===================================================
Spolu potomkov :
- z toho : 70 chlapcov + 49 dievčat
===================================================
5. g e n e r á c i a
-deti Juraja a Pauly Gschillovcov/ – naši rodičia
Narodili sa v rokoch 1896 až 1913. Ako sa uvádza v predchádzajúcej kapitole, v rodine Juraja a Pauly Gschillovej rod. Hirnerovej sa narodilo 10 detí, 5 chlapcov a 5 dievčat. Z nich Johanka zomrela ako dvojmesačná. Všetci ostatní sa dožili staroby. Mária zomrela v roku 1966 ako 70 ročná , Ján v roku 1973 ako 76 ročný, František v roku 1975 ako 75 ročný, Michal v roku 1968 ako 65 ročný, Anton v roku 1977 ako 69 ročný. Ostatní štyria žijú a v roku 1976 na stretnutí v Sološnici boli :
Jozef – 77 ročný
Terézia – 74 ročná
Júlia – 69 ročná
Cecília – 66 ročná
Títo reprezentujú v súčasnej dobe V. generáciu. Želáme im veľa zdravia a spokojnosti v ďalšom živote !
6. g e n e r á c i a
– to sme „MY “- vnuci Juraja a Pauly Gschillovej rod. Hirnerovej. Narodili sme sa v rokoch 1920 /Otília Weberová/, až 1948 / Peter Kršek/.
Celkom bolo 22 vnukov, z toho bolo 15 chlapcov a 7 dievčat.
A – Otília /Valentovičová/, Pavel, Leopold, Engelbert, Otto, Klotilda /Hrozáňová/.
Rodičia : Július Weber a Mária Gschillová.
B – Hedvika / Horváthová/. Rodičia : Ján /Johan / Gschill a Rozália Haberlová.
C – Irenka / Peťková /, František, Otto. Rodičia: František Gschill a Margita Frázová.
D – Jozef, Mária /Andilová/. Rodičia : Jozef Gschill a Františka Terálová.
E – Kvetoslava / Gregušová/. Rodičia: Michal Gschill a Antónia Plavčíková.
F – Ján, Boženka / Procházková/ Kašiaková, Andrej a Vladimír Hanzlík.
Rodičia: Ján Procházka a Terézia Gschillová – Martin Hanzlík.
G – Dušan a Milan. Rodičia: Martin Dobrovodský a Júlia Gschillová.
H – Ivan, Pavel, Peter . Rodičia : Ján Kršek a Cecília Gschillová.
7. g e n e r á c i a
– naše deti, alebo pravnuci Georga Gschilla a Pauly Hirnerovej
Táto generácia sa začala narodením Mariany Valentovičovej v roku 1941 / A-1/a pokračuje až do dnešnej doby. Do VII. generácie patria :
A – 1 : Mariana Valentovičová / Machová/, Ivan, Igor, Pavel a Hilda Valentovičová /Drefková /. Rodičia : Viktor Valentovič a Otília Weberová.
A – 2 : Eva Weberová /Prokopová/, Marienka W./ Koláriková/.,Milan W., Edo W., Ivan W., Alena W. / Ďurišová/. Rodičia : Pavel Weber a Mária Gellingerová.
A – 3 : Marta Weberová / Tešlárová /, Otto, Jozef a Peter Weber. Rodičia : Leopold Weber a Celestína Hujsiová.
A – 4 : Sigrid Weber /Seiferd/ Munchebebrg-Mark, Waltraud Weber / Sabinská/ Frankfurt/0, Rodičia : Engelbert Weber a Imgard Friess.
A – 5 Oľga Weberová / Magalová /, Vladimír Weber. Rodičia : Otto Weber a Martina Matovičová.
A – 6 Ing. Eva Hrozáňová / Čičmancová /, Ľubka Hrozáňová /Pastuchová/, Tibor Hrozáň.
Rodičia : Ferdinand Hrozáň a Klotilda Weberová.
B – 1 Dušan /1951/, Darina /1955/ / Poláčková/, Ľubomír /1957/.
Rodičia : Ľudovít Horváth a Hedvika Gschillová.
C – 1 Ľuboš a Gabika Peťková. Rodičia : Ing. Július Peťko a Irenka Gschillová.
C – 2 Gschill František, Peter, Otto. Rodičia: František Gschill a Anna
C – 3 Gschillová Katarína, Zdenek a Martinka. Rodičia : Otto Gschill a
D – 1 Gschillová Diana . Rodičia : Jozef Gschill a Darina Navadská.
D – 2 Ing. Silvia Andilová /Karafová/, Ing Robert Andil. Rodičia : Ing, Ľudovít Andil a Mária Gschillová.
E – 1 Beátka Gregušová. Rodičia : Ing. Ján Greguš a Kvetoslava Gschillová.
F – 1 Beátka a Roman Kašiak. Rodičia: Ing. Milan Kašiak a MUDr.Boženka Procházková
F – 2 Andrej a Tomáš / 1979/, Rodičia : Andrej Hanzlík a Marta
F – 3 Ľudovít a Vladimír Hanzlík. Rodičia : Vladimír Hanzlík a Margita
G – 1 Gabika a Katarína Dobrovodská. Rodičia : Dušan Dobrovodský a Mária Klimová
G – 2 Dominik a Tomáš Dobrovodský. Rodičia : Milan Dobrovodský a Nelka Janečková
H – 1 Tatiana a Ivana Kršková. Rodičia : Ivan Kršek a Jarmila Sedláčková.
H – 2 Barbara Kršková : Rodičia : Peter Kršek a Milica
V VII. generácii sa v rokoch 1941 až 1979 narodilo 55 detí, z toho v roku 1979 bolo žijúcich 53 detí, – 28 chlapcov a 25 dievčat.
8. g e n e r á c i a
– naši vnuci, alebo pra-pravnuci Juraja Gschilla a Pauly Hirnerovej
Táto generácia sa začala narodením dvojčiat Mariána a Milana Machu v roku 1962. Do VIII, generácie patria :
A-1-1 : Marián a Milan Macho, Limbach. Rodičia: František Macho a Marianna Valentovič.
A-1-2 : Valentovič Ivan, Janka, Monika a Viktor, Dubová. Rodičia : Ivan Valentovič a Anka Grófová.
A-1-3 : Valentovičová Andrejka, Igor, Branko a Marek, Budmerice. Rodičia: Igor Valentovič a Hana Moravčíková.
A-1-4 : Drahoš a Evička Drefková , Budmerice. Rodičia : Štefan Drefko a Hilda Valentovičová.
A-2-1 : Renata a Peter Prokop Malacky. Rodičia : Štefan Prokop a Eva Weberová.
A-2-2 : Gabika a Pavel Kolárik, Bratislava.Rodičia: Pavel Kolárik a Marienka Weberová.
A-2-3 : Patrícia, Patrik a Milan Weber, Malacky. Rodičia:Milan Weber a Jarmila Luňáčková
A-2-4 : Edo, Robert, Michal Weber, Závod. Rodičia: Edo Weber a Anna Palkovičová.
A-2-5 : Ivana Weberová, Tomky. Rodičia: Ivan Weber a Vlasta Bučková.
A-2-6 Richard Ďuriš, Malacky. Rodičia: Dušan Ďuriš a Alenka Weberová
A-3-1 Katka a Zuzka Tešlárová, Rodičia: Ing. Peter Tešlár a Marta Weberová.
A-4–1 Antje , nar.15.2.1979 Seifertová, Müncheberg /Mark. Rodičia : Jürgen Seifert a Sigrid Weber.
A-4-2 Andreas, nar. 14.1.1979 Babinska, Frankfurt/0. Rodičia: Henry Babinska a Waltraud Weber.
A-5-1 Zuzka Magalová, Bratislava, nar. 31.10. 1976. Rodičia : Ing. Miloslav Magala a Ing. Oľga Weberová.
A-6-1 Martin Čičmanec, nar. 8.2. 1979, Bratislava. Rodičia: Ing. Vladimír Čičmanec a Ing. Evka Hrozáňová
B-1-1 Mário Horváth –nar, 19.12.1974, Rodičia : Dušan Horváth a Vlasta
B-1-2 Marcel Poláček , nar. 15.10.1978, Rodičia: Štefan Poláček a Darina Horváthová.
B-1-3 Monika Horváthová, nar. 15.3.198O, Rodičia: Ľubomír Horváth a Dana
D-2-1 Richard Karaffa, nar. 7.5. 1979,Bratislava. Rodičia: Ing. Pavel Karaffa a Ing Silvia Andilová.
V VIII. generácii sa v rokoch 1962 až 1979 narodilo celkom 32 detí, z toho 21 chlapcov a 11 dievčat.
Potomstvo narodené po roku 1979 je uvedené až v nasledovnom grafickom rodokmeni, ktorý podľa záznamov a tabuliek Otta Webera zostavil Ivan Kršek, tiež zo VI. generácie
R o d o k m e ň „ W E B E R “
1. g e n e r á c i a
– naši pra – prastarí rodičia
W e b e r Jacob a P a s c h m u s t a l l e r Margareta.
Narodili sa okolo roku 1790. Boli drevorubači z Častovských hôr /Píla , Rybníček/, mali 4 deti:
František, narodený 1.4. 1812 . Zomrel ako 7 ročný 28.10. 1819.
Barbara – narodená 27. 8.1815
Ján – narodený 10.10.1817 – náš prastarý otec.
Jozef – narodený 20.11.1820
2. g e n e r á c i a
– naši prastarí rodičia
W e b e r J á n (narodil sa 10.10. 1817 v Častej) a A s c h e n g e s c h w a n d t n e r Katarína (narodila sa 31.3.1820 v Modre – Pieskoch, /na Píle – Rybník/. Bola dcérou Vavrinca a Magdalény Aschengeschwandtnerovej z Pieskov)
Zosobášili sa na Pieskoch dňa 11.2. 1839. Túto rodinu postihlo veľa utrpenia a biedy. Mali 1O detí, ktoré sa narodili v rokoch 1840 až 1861. Keď Častú a okolie postihla v roku 1848 epidémia „ cudzích osýpok“/ po maďarsky küleshimló /, zomreli im naraz tri deti :
Vincent – nar. 4. 1. 1842 – zomrel na osýpky 11.4. 1848 ako 6 ročný
Alois – nar. 18.6. 1845 – zomrel na osýpky 11.4. 1848 ako trojročný
Anna – nar. 24.5. 1840 zomrela za mesiac dňa 9.5. 1848 ako 8 ročná
Dňa 9.4. 1861 predčasne im zomrel na prudký zápal pľúc aj ich otec vo veku 44 rokov.
Zostala 41 ročná vdova so 6 deťmi. Posledné dieťa Ján, náš starý otec sa narodil pol roka po smrti svojho otca dňa 29.9. 1861. Naša prababka starala sa sama o domácnosť, avšak onedlho v roku 1866 zomrela aj ona a zanechala v biede svoje deti ako úplné siroty.
Barbara – nar. 28.11.1843
Juliana – nar. 1. 4.1847
Johanna – nar. 19. 6.1849 / volali ju Háni / – Vydala sa za Antona Reisenauera do Kobylieho /Častá- dolina/. Títo mali spolu 6 detí./ Z nich František bol hostinský na Píle./ V tejto rodine bol vychovaný i ich synovec Johan Fráz, ktorý neskôr býval na Nových domoch pri Smoleniciach
František – nar, 10.6.1851
Mária – nar. 14.6.1856 Bývala v rodičovskom dome na Rybníčku. Chodieval za ňou Oberförster Kozelka z Červeného Kameňa. Oberförster im za to dovolil, že mohli v horách pásť kravy kde chceli. Márii sa narodili dve deti : Július a Mikuláš Weber / nar. 1879. Július Weber bol lesníkom v Cerovom a mal 4 deti: Viktor, Bohuš, Otília a Anália. Mikuláš Weber bol lesníkom v Budmericiach a mal 5 detí: Mikuláš-1905, Matilda -1909, Jozefína – 1910, Mária -1912 a Ondrej, ktorý bol učiteľom. Kristína – nar. 13.12. 1858. Zomrela na kiahne 10.4.1864 ako 6 ročná.
Ján – nar, 29. 9. 1861 – náš starý otec, narodil sa pol roka po smrti svojho otca.
3. ge n e r á c i a
– naši starí rodičia
W e b e r J á n Trösterová A n na
nar, 29. 9. 1861 nar. 24. 6. 1868
v Častej- Rybník na Cajle-Rybníček, č. 194
Zosobášili sa v Grinave 18.11.1894. Zamestnanim bol drevorubač, neskôr lesník.
Bývali na Cajle v rokoch 1890 – 1895. Potom v Grinave 1896 – 1900 a napokon v Doľanoch – na Hutách v r, 1901 – 1911.
V ich manželstve sa narodilo 7 detí :
Ján – narodený 3.5.1892. Zomrel v r.1974. Oženil sa s Júliou Grosshappelovou, mimoriadne veselou a spoločenskou gazdinou. Bývali v Sološnici na Holinde do roku 1945. mali dve deti : Johanko a Engelbert. Ján Weber zomrel v novembri 1974 vo veku 82 rokov. Teta Júlia zomrela ešte v roku 1944 vo veku 46 rokov.
Holind bola odľahlá samota neďaleko Sklených Hút. Bol tam jeden obytný dom s dvoma malými bytmi pre drevorubačov. Tu sa občas konali posedenia a zábavy horských ľudí.
Július – nar. 11.3. 1894 – náš otec. Osobitný popis je uvedený v generácii IV.
Mária – Mitzi nar. 1897. Vydala sa za Ľudviga Gážiho. Bol lesným hájnikom. Bývali v Sološnici do r. 1945. Odišli do Ameriky do NEW JERSEY . Ľudvig zomrel v roku 1961, Mária zomrela v r. 1963. Deti nemali.
Terézia – nar. 23.9.1898. Vydala sa za Františka Rybnikára, drevorubača, neskôr lesníka. Bývali na Sklených Hutách do roku 1929, potom na Kolovrátku do r. 1940 v Rohožníku na Davidhause do r. 1945 , v Hunkovciach do r.1953, Pod Vysokou v Rohožníku do r. 1956 a naposledy na Vývrate v Kuchyni. Mali 3 deti: František , nar. 28.1.1921. Počas II. svetovej vojny sa dostal do amerického zajatia. Zomrel v r.1954 v Stuttgarte. Anna, nar. v r.1923. Vydala sa za Františka Reisenauera. Bývajú na Vývrate. Mária, nar. v r.1924. Vydala sa za Ernesta Pulmana. Bývali v Rohožníku. Zomrela 9.2.1980.
Teta Rézi Rybnikárová bola chorá. Roky ležala v posteli a zomrela 18.8.1980, dožila sa 82 rokov. Strýčko Rybnikár zomrel 14.3. 1979 vo veku 83 rokov.
Poznámka: Sestry Terézia Rybnikárová- Weberová a Mária Gážiová-Webertová si išli kúpiť svadobné šaty až do Prahy, lebo svadba mala byť r i a d n a.
Anton – narodil sa v roku 1901 a zomrel v r. 1904 na Hutách na kŕče- /Froaz/.
Anna – Narodená 24.6.1902. Zomrela na Hutách v roku 1929 na chorobu pečene a prechladnutie.
Júlia – Narodená v roku 1905. Vydala sa za Johanna Hirnera, lesníka. Bývali pod Vysokou, v Sološnici a na Gajarských Vŕškoch pri Malackách do roku 1945. Mali syna Liberta. Teraz bývajú vo Wismare v NDR.
Gizela – Narodená v roku 1906. Vydala sa za Rudolfa Soldána, strojného zámočníka v Častej. Bol zručným majstrom, preto ho príbuzní často potrebovali pri opravách rôzneho druhu. Mali dve deti, Vladimíra a Marienku. Strýčko Rudi Soldán zomrel 17.10.1963 vo veku 59 rokov.
Naša babka Anna Weberová rod. Trösterová zomrela na zápal pľúc dňa15.5.1908 na Hutách a zanechala po sebe 7 detí. Z nich najmladšia Gizela mal 2 roky. Dedko Ján Weber sa čoskoro oženil. Druhé manželstvo uzavrel s Máriou Jurišovou dňa 2.8. 1908. Mali ešte 2 deti. Klotilda – nar.v r. 1910. Vydala sa za Rudolfa Steinera, drevorubača z Pieskov –Modra. Hermína– nar. 26.2. 1911. Zomrela na Hutách 25.3.1914. Pochovaná je na cintoríne v Doľanoch.
Dňa .14.4.1911 tragicky zomrel náš dedko Ján Weber vo veku 5O rokov. Na mieste tragickej udalosti bol postavený drevený kríž, ktorý tam stojí aj do dnes. Je to neďaleko Sklených Hút smerom na Doľany. Po smrti otca žili deti v rodičovskom dome na Hutách samé. Druhá matka /macocha/ odišla od nich a vydala sa znovu za Adámka a mala potom ešte 3 deti: Františka, Teréziu a Hermínu.
6. g e n e r á c i a
– naši rodičia
W e b e r Július (nar. na Cajle 11.3.1894 – Krstní rodičia: Kraus Anton a Kravárik Terézia ) a G s c h i l l o v á Mária (nar. Sološnica-Rinlein- Žliabky 28.1.1896 – Krstní rodičia: Langer Dominik a Hirnerova Rozina)
Zosobášili sa v Sološnici dňa 9.6.1919. Svedkovia sobáša boli: Fráz Johann a Karol Grosshappel.
Náš otec : V mladosti, v rokoch 1907 až 1914 bol drevorubačom na Hutách. V rokoch 1915 až 1919 slúžil vojenčinu u Honvédov. Po vojne bol lesníkom na rôznych usadlostiach.
Od 15. 2.1919 do 15. 5. 1919 na Hutách / Doľany /
Od 16. 5. 1919 do 13. 3. 1921 bol na Šišoretnej / Orešany/
Od 14. 3.1921 do 12.10.1927 bývali znovu na Hutách
Od 13.10 1927 do 31. 3.1936 bývali v Častej, č.d. 115
Od 1. 4.1936 do 27. 9.1945 bývali v Píle pri Častej, č.d.38 / v službe bol do 30.6.1945/
Od 28. 9.1945 do 31. 3.1946 boli v Budmericiach, č.d. 445
Od 1. 4.1946 do 18.12.1954 bývali v Pezinku-Cajli na Zumberku, č.d. 186
Od 19.12.1954 do 26.10.1959 pôsobili v Limbachu na Šenkárke, vo výkone služby do 11.5.1957. Potom bol práceneschopný do 11.5.1958.
Od 26.10.1959 až do smrti, t.j. do 17.8.1966 býval na dôchodku v Budmericiach, č.d.445.
// Poznámka D.D./ Spočiatku som si myslel, že ak panstvo niekoho často prekladalo z miesta na miesto, že s ním vrchnosť nie je spokojná. Respondenti Richard Dvorák a Otto Weber však tvrdili, že to bola hlavne spokojnosť a záujem vrchnosti o spoľahlivých pracovníkov, ktorým bolo vyhovené v ich žiadostiach. Napr. preloženie pytliakmi v kolene zraneného lesníka Karola Grosshappela z Monrepa do Rohožníka k dedine, alebo prípad mladého lesníka Júliusa Webera, ktorému mesiac pred svadbou bola pre budúcu rodinu pridelená horáreň, či presun mnohodetných rodín so školopovinnými deťmi k dedinám. Presťahovanie vždy zariadilo a hradilo panstvo tým, že poslalo konské poťahy/. Obyčajne to spôsobilo rotáciu viacerých rodín. Nezodpovedných pracovníkov však okamžite prepustili.//
Mária W e b e r o v á /naša mama/. Koncom roku 1966 začala chorľavieť. Od 5. do 14. januára 1963 bola na vyšetrení na Onkologickom ústave v Bratislave./DG. 292 – anémia, chudokrvnosť. Potom bývala často v tejto nemocnici a tu i zomrela 16.2.1966 o 6.15 hod. č. izby 204. Pochovaná bola 19.2.1966 v Bratislave – Slávičie údolie XVIII./285.