V rámci krátkeho úvodného kultúrneho programu pri slávnostnom otvorení múzejnej expozície Huncokárov na Červenom Kameni prečítala žiačka Mária Hušková svoj projekt z dejepisu, v ktorom na základe písomných správ a výpovedí z amatérskeho výskumu Otta a Lotti Weberových opísala jeden pracovný deň svojej pra, pra, prababky Juliany Tandlmayerovej.

Jej manželom bol František Hirner /1839 /. Ich desiata dcéra Pavlína sa vydala za Georga Gschilla a tiež mali 10 detí, /Viď. Tačovský, str.10-12/. Z nich predposledná Júlia mala syna Dušana Dobrovodského, ten dcéru Katarínu, matku žiačky Márie Huškovej, VIII. generácia. Projekt Márie bol doplnený nárečovými výrazmi z pôvodnej práce o dialekte predkov od Lotti Weberovej-Hrozáňovej. /viď. Tačovského Kronika str.68 /.

Projekt Márie Huškovej z predmetu dejepis z januára 2016.

Spracovaný podľa rozprávania Otta Webera a Lotti Weberovej- Hrozáňovej.

Jeden deň Juliany

Volám sa Juliana Hirnerová, rod. Tandlmayer. Narodila som sa 28.1. 1842 a v roku 1860 som sa vydala za lesného hájnika Františka Hirnera. Bývame v horárni pod Vysokou. Moje milované deti sú: Johan, Rozina, Alžbeta, Júliana, Mária, Cecília, Žofia, Paula, Anna a Franci. Som tiež pra pra prababka Márii Huškovej.

Je 11. máj v roku 1874.

Dnes som, tak ako každý deň vstala o pol piatej ráno. Bola ešte tma a tak som si zápalkami, ktoré stále ležia na jednom mieste v kredenci, zapálila petrolejku a zakúrila i nan špuahat, aby sa v desať litrovom opletenom hrnci zohriala voda na užívanie a umývanie. Máj iášti uabat í da frí is si vóšn ké. /Moja prvá práca ráno je ísť sa umyť/.

Potom som sa obliekla, ohriala mlieko na frištik, vyložila z almary chlieb a zajedla som si. Menu bolo každé ráno rovnaké: Tós puttaprót, oda šmolcprót, tí krámln /oškvarky/ vajta ti mllí, óda puttamllí /cmar/, un auch tí. Po zakálačke bola i – ti pluncnsupn oda sulc. /ovarová polievka alebo huspenina /.

Medzitým sa ohriala voda, a zobudila sa mi dvojročná Žofia. Dala som jej suchú plienku a kúsok chlebovej kôrky do ruky. Pomaly svitalo. Nabrala som teplú vodu do vedra, do druhej ruky Žofiu a šla som sa postarať o lichvu. Vo veľkej maštali máme: dva voly, dve kravy a jedno teliatko. Pod hrantami dobytka behajú zajace. V susednej menšej maštali boli prasnica a 3 prasce. Už 2 týždne sa držia v doline pri potoku na klíčiacich žaluďoch, gaštanoch a bukve. Dobre z toho rastú. Deti vždy doma ohlásia, kde ich videli.

Pri kravách som Žofiu vložila do drevenej bedny so slamou a jedným zajačkom. Po vykydaní a podaní novej podstielky, som odviazala teliatko a pustila ho pod otelenú kravu. Teľa za tri minútky odpilo časť  mlieka z vemena a znovu som ho priviazala ku hrantu. Na dosýtenie som mu ešte namiešala do vedra s teplou vodou otruby a trocha šrotu, vložila teľaťu dva mokré prsty do pysku a vtiahla mu hlavu do vedra. Nakŕmila som i ostatné zvieratá.

Potom som postupne umyla teplou vodou kravám vemená a podojila ich. Hygiena je veľmi dôležitá, aby mlieko voňalo. Potom som Žofiu i mlieko preniesla do kuchyne, precedila ho a rozliala do lovichov. Z niektorých oberiem smotanu, z nej potom umútim maslo a z toho mlieka i syr. Ešte frišké ich potom predám na trhu, alebo ich kúpia luftáci. / Turisti/.

Medzitým povstávali ostatné deti, pripravila som im raňajky a desiatu do školy. Dnes ich horský učiteľ učí v susednej 3 km vzdialenej horárni Baďurhaus. Manželovi som do brótsaku prichystala chlieb s maslom, slaninku a mlieko na celý deň. Potom sa rozlúčili pozdravom „kriskót“ a ja som odpovedala „ Fjít ano Kót“/ Fúhrt /. Po ich odchode som prebalila Žofiu, rýchlo ju nakŕmila a znovu vložila do ohrádky. Zo zvyškov na stole som nakŕmila vonku priviazaného psa, pustila lichvu z maštale a  khjí holda /Kúheweider/ ich zobral na pastvu. Každá  krava mala svoje meno, na ktoré i počúvala a prišla si k volajúcemu pre odmenu. Potom som sa vrátila znovu k robote.

Dnes je deň pečenia chleba. Pečieme ho raz za 14 dní. Žofia zaspala. Preto som odbehla na dvor zakúriť do chlebovej pece. Po rozhorení som pridala do pece tos króshulc /veľké polená/ a vrátila sa do kuchyne.

Už včera večer som si do koryta vedľa pece pripravila múku, aby sa zohriala. Teraz som k múke pridala vodu, soľ, trocha rasce a zákvas. Všetko som to ručne vymiesila na cesto, vytvorila z neho štrnásť bochníkov, vložila do múkou vysypaných fleslíkov, i povrch bochníkov som posypala múkou a nechala kysnúť. Zo zvyškov cesta v koryte som urobila desať šúľkov, ktoré po vysušení ostanú ako základ pre budúci zákvas o 2 týždne.

Bolo 10 hodín, teda čas variť obed. Žofia sa prebudila, obriadila som ju. Dnes uvarím zasmaženú polievku Ajprénsupn mit grincajch a lekvárom plnené a tvarohom posypané taškrln /perky/. Ešte som ich len dorábala a už som oknom videla, ako moje deti utekajú  hladné domov. „Klopce Jezus Kristus „ zaznel zborový pozdrav. Moje In evichkajt ámen už zaniklo v ich veselom džavote.

I Žofia sa tešila z ich príchodu. Pritom stiahla na poličke položené nožnice. Prvá to zbadala Betti, opatrne jej ich zobrala a so zdvihnutým prstom zarecitovala: Mesa, kábl, šére, licht, sint fi kláne kinda nicht. Žofia sa rozplakala.  Beti ju zobrala na ruky, sadli si ku stolu a vložila do taniera trocha polievky, aby sa ochladila.

Rózi priniesla vedro vody zo studne a deti sa umyli. Krátko sme sa pomodlili a naobedovali sa. Na stene medzi oknami visia dva obrazy: Ježiš a Mária, ktorí odhaľujú svoje milosrdné srdcia.

Nóchmitók miesn ti khinda ten ĺtan hĺfa. /Poobede musia deti rodičom pomáhať/. Johan odišiel do šlógu pomôcť s kálaním dreva, Rozi a Betti zobrali motyky a vybrali sa okopávať mladé stromky do pančule. Júlia hojdala Žofiu a ostatné menšie deti zobrali drevený vozík a zbierali v hore raždie na kúrenie.

Chlebová pec bola o 2 hodiny vyhriata a cesto vykysnuté. Rýchlo som ohreblom vyhrabala popol z pece, utrela ju teplou mokrou handrou a tiež posypala múkou, aby som na jej zafarbení – žltá, červená alebo čierna, videla teplotu pece. Potom som dlhou drevenou lopatou sádzala do nej bochníky, pritom som každý požehnala. Chlieb sa požehnával i pri vyberaní z pece a pri rozkrojení.

Po sádzaní som v koryte na rýchlo oprala niekoľko kusov pracovných kabátov, onucí, a nohavíc, vymáchala ich v odstátej potočnej vode a vyvesila na plot. Prvé sa vrátili deti s drevom. Vyložili ho do drevárne. Keď bol chlieb upečený, preniesli sme ho do kuchyne a po umytí bol uložený v komore do drevenej truhlice. Do teplej pece deti vložili rozkrájané hríby na sušenie. Počas celej jesene takto sušíme i ovocie.

Neskoro popoludní sa kravy vrátili z pastvy, uviazala som ich ku hrantom, vyviedla na dvor voly a zapriahla som ich do rebriňáku. Rozína voz zaviezla hore do šlógu. Voz chlapi naložili siahovicami a dievča ich zviezlo do dediny na lesnú skládku. Vrátila sa až po večeri.

Rýchlo som podojila kravy, lebo sa musia dojiť každých 12 hodín. Po uskladnení mlieka som zobrala motyku a v záhradke som plela burinu.

Po návrate na dvor som videla, že pri studni sedí žobrák Johan. Je bezdomovec a chodí z horárne do horárne. Občas príde, porozpráva čo je nové, dostane mlieko, chlieb a prenocuje na sene. Ráno, občas i s prípadným mojim odkazom pre niekoho zo susednej horárne, s vďakou a mnohými dobrými vinšami, odíde.

Po návrate otca a Jána z hor prišiel čas večere. Otec ešte nezabudol skontrolovať deťom vyčistené topánky a kabáty na fogaši. Potom celá rodina sme sa zišli pri stole k zaslúženému jedlu. Pritom sme rozprávali zážitky zo  dňa. Pomaly sa zotmievalo, zapálili sme petrolejku. Po večeri sme sa spolu poďakovali Bohu za všetko, čo sa nám dobré dnes prihodilo a za zlo sme odprosili. Po večeri som kláne khinda vošn a uložila ich do postelí a šúpetln. Ako posledná som zahasila petrolejku a uložila som sa i ja v kuchyni na gavalec.

Neležala som v pohode, asi o mesiac sa mi narodí Pavlínka, alebo Paul.

Mária Hušková, žiačka VIII.B.