Hoci sa naša matka Júlia Dobrovodská, rod. Gschillová narodila v horárni v Sološnickej doline a často nostalgicky spomínala na Rakúsko, Tyrolsko, ako vlasť svojich predkov, nikdy sa tam v totalitnom režime nedostala. Zato teraz jej vnúčatá a pravnúčatá si Alpy užívajú plnou mierou hlavne v zime. Zo Záhoria je to ako na skok.
Keďže naše deti / som synom Júlie/ vedia, za čím pištia naše post-hulcokárske srdcia, pozvali nás s manželkou v lete 2016 na prehliadku miest, kam chodia lyžovať. A tak sme v jedno augustové ráno sadli do Multivana a vyrazili sme. Našim cieľom bolo Štajerskom prejsť do oblasti ľadovca Dachstein, ubytovať sa, spoznať krásy krajiny, obdivovať nádhernú kvetovú výzdobu miest a domov a pre mňa osobne i hľadať stopy po holzhackeroch.
Mohli by to byť napr. podobné mená na cintorínoch, ako mali naši predkovia. Z inej návštevy pútnického Mariazellu mám foto náhrobnej dosky jednej rodiny Weber na miestnom cintoríne, s dátumami nar. 1842, 1848, 1874, atď.
Podobne i štyroch hrobov rodín Ekhardt a Steiner v obci Maria Schutz. Väčšina cintorínov v horách leží na šikmých strániach a sú vkusne upravené. Vidieť však nádherný Bergfrüdhof – horský cintorín v meste Gloggnitz je skutočným zážitkom krásy, pokoja a dokonalej harmónie s prírodou. Človek sa tam cíti ako v katedrále, alebo v opere.
Po príchode do oblasti Dachsteinu /2996 m/ sme sa ubytovali v hoteli Brüggler v meste Radstadt. Majiteľ nám povedal, že v ich kraji je každý tretí človek holzhackerom, lebo ľudia lesy vlastnia. Bývajú alebo v obciach, alebo na vlastných pozemkoch rozptýlene. Radi poskytujú ubytovanie turistom. Mnohí z nich chovajú i dobytok, ktorý zväčša na svojich lúkach pasú.
Potešilo ma, keď som na hotelovom jedálnom lístku našiel ponuku holzhackernock-n. Boli to hulcokárske zapečené halušky so slaninkou, hubami, cibuľkou a bylinkami. Samozrejme, hneď som si to objednal. Bolo to ozaj chlapské jedlo, veľmi chutné a sýte. Podávali ho mierne pripečené na panvici, v ktorej ho piekli a prijemne rozvoniavalo bylinkami.
Pri prehliadke mesta, na druhý deň, sme objavili obchod s Holzhacker produkte. V predajni ponúkali i bylinky, čaje, zavarené i sušené huby, lesné plody, marmelády a pod.
Ďalší deň sme venovali návšteve romantického mesta Hallstatt. Spoznali sme jeho krásy a sedemtisíc ročnú banícku i kultúrnu minulosť. Jeho maľované domčeky trčia zo skál ako lastovičie hniezda. Rovnomenné jazero je obklopené 2-3 tisícovými vrchmi masívu Dachstein. Oblasť Hallstatt- Dachstein sa v roku 1997 dostala na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ocenená bola hlavne pre tamojšiu dejinnú kontinuitu a harmóniu dávneho, ľudského, hospodárskeho a kultúrneho dedičstva /baníctvo kovov a soli/, s obdivuhodnou krásou prírody a životom v súčasnosti. Nazvaná ako Hallstattská kultúra, ktorej dokladom je i sedemtisíc ročná múmia Hallstattského človeka, nájdená v soľnej bani.
V mestečku je neustály čulý turistický ruch, preto pre nedostatok miesta v uličkách sa mnohé oslavy a procesie konajú i na vyzdobených člnoch na vode. Na plávanie, člnkovanie a prevoz loďou je tam miesta dosť, podobne i na horolezectvo a banícke múzeum v bani. Iba bývanie je stiesnené prudkými svahmi už od hladiny. Príkladom je malá kaviarnička, s malým vonkajším posedením a ovocným stromom /hruška/ pred domom, ktorá však nesmie obmedzovať výhľad ubytovaným hosťom, ani tieniť kvetom v oknách. Obeťou týchto tvrdých podmienok je „ ukrižovanie “ stromu na stene domu.
Poobede sme sa vyviezli lanovkou do redšieho vzduchu a obdivovali krásy prírody pri ľadovci.
Počas ciest v Salzburských Alpách sme navštívili viacero miest, kúpeľov a iných zaujímavostí. Raz sme obedovali v záhradnej reštaurácii s výrazným zápachom močovky. Príčinou bol sused – sedliak, ktorý sa k zápachu priznával veľkým nápisom na svojom plote: „ Ohne Mist, kein Bauer bist“. /Bez hnoja nie je žiadny sedliak /. Sused Bauer je v obci povozníkom a usilovne odporúča klientom susedovu reštauráciu.
Ešte na povozníkovom pozemku, pri výpadovej ceste do hôr, vyprevádza turistov monumentálny kríž s nápisom: „ Mit dem Kreus, über die Berge, zum Schöpfer “ /S krížom, cez hory, k Spasiteľovi /, /resp. medzi horami/. Rázcestie je vkusne udržiavané v prírodnom štýle. I na mnohých iných miestach vítajú návštevníkov rôzne vyzdobené drevené stavby, kaplnky, kríže, alebo kamenné monumenty.
Neobišli sme ani predajne s ľudovými krojmi a s výrobkami ľudových umelcov.
V každom meste sme obdivovali nádhernú kvetinovú výzdobu, ktorej mimoriadne prospievajú tamojšie klimatické podmienky. Na spiatočnej ceste sme si v meste Schladming obzreli cieľ tamojšej zjazdovky Svetového pohára, ktorá ústí až v uliciach mesta. V lete je lanovka i zjazdovka hojne využívaná cyklobeikermi ako beikové eldorádo na pripravenej dráhe s klopenými zákrutami.
Plní pekných dojmov sme sa napokon severnou diaľnicou Mnichov- Wiedeň vrátili na Slovensko. Želáme všetkým návštevníkom stránky podobné nezabudnuteľné zážitky.
D.D. a manželka Mária s dcérami Gabi, Katkou a vnučkami
jún 2017