Hoci sa naša matka Júlia Dobrovodská,  rod. Gschillová narodila v horárni v Sološnickej doline a často nostalgicky spomínala na Rakúsko, Tyrolsko, ako vlasť svojich predkov, nikdy sa tam  v totalitnom režime nedostala. Zato teraz jej vnúčatá a pravnúčatá si Alpy užívajú plnou mierou hlavne v zime. Zo Záhoria je to ako na skok.

    Keďže  naše deti / som synom Júlie/ vedia, za čím pištia naše post-hulcokárske srdcia, pozvali nás s manželkou v lete 2016  na prehliadku miest, kam chodia lyžovať. A tak   sme v jedno augustové ráno sadli do Multivana a vyrazili sme. Našim cieľom bolo Štajerskom prejsť do oblasti ľadovca Dachstein, ubytovať sa, spoznať krásy krajiny, obdivovať nádhernú kvetovú výzdobu miest a domov a pre mňa osobne i hľadať stopy po holzhackeroch.

Mohli by to byť napr. podobné mená na cintorínoch, ako mali naši predkovia. Z inej návštevy pútnického Mariazellu mám foto náhrobnej dosky jednej rodiny Weber na miestnom cintoríne, s dátumami nar. 1842, 1848, 1874, atď.

Podobne i štyroch  hrobov rodín Ekhardt a Steiner v obci  Maria Schutz. Väčšina cintorínov v horách leží na šikmých strániach a sú vkusne upravené.  Vidieť však nádherný Bergfrüdhof – horský cintorín v meste Gloggnitz  je skutočným zážitkom krásy, pokoja a dokonalej harmónie s prírodou. Človek sa tam cíti ako v katedrále, alebo v opere.

Po príchode do oblasti Dachsteinu /2996 m/ sme sa ubytovali v hoteli Brüggler v meste Radstadt. Majiteľ nám povedal, že v ich kraji je každý tretí človek holzhackerom, lebo  ľudia lesy vlastnia. Bývajú alebo v obciach, alebo na vlastných pozemkoch rozptýlene. Radi poskytujú ubytovanie turistom. Mnohí z nich chovajú i dobytok, ktorý zväčša  na svojich lúkach pasú.

 

Potešilo ma, keď som na hotelovom jedálnom lístku našiel ponuku holzhackernock-n. Boli to hulcokárske zapečené halušky so slaninkou, hubami, cibuľkou a bylinkami. Samozrejme, hneď  som si to objednal. Bolo to ozaj chlapské jedlo, veľmi chutné a sýte. Podávali ho mierne pripečené na panvici, v ktorej ho piekli a prijemne rozvoniavalo bylinkami.

Pri prehliadke mesta, na druhý deň, sme objavili obchod s Holzhacker produkte. V predajni ponúkali i bylinky, čaje, zavarené i sušené huby, lesné plody, marmelády a pod.

Ďalší deň sme venovali návšteve romantického mesta Hallstatt. Spoznali sme jeho krásy a sedemtisíc ročnú  banícku i kultúrnu minulosť. Jeho maľované domčeky trčia zo skál ako lastovičie hniezda. Rovnomenné jazero je obklopené  2-3 tisícovými vrchmi  masívu Dachstein. Oblasť Hallstatt- Dachstein sa v roku 1997 dostala na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ocenená bola hlavne pre tamojšiu dejinnú kontinuitu a harmóniu dávneho,  ľudského, hospodárskeho a kultúrneho dedičstva /baníctvo kovov a soli/, s obdivuhodnou krásou prírody a životom v súčasnosti.  Nazvaná ako Hallstattská kultúra, ktorej dokladom je i sedemtisíc ročná múmia Hallstattského človeka, nájdená v soľnej bani.

V mestečku je  neustály čulý turistický ruch, preto pre  nedostatok miesta v uličkách sa mnohé oslavy a procesie  konajú i na vyzdobených člnoch na vode. Na plávanie, člnkovanie  a prevoz loďou je tam  miesta dosť, podobne i na horolezectvo a banícke múzeum v bani.  Iba bývanie je stiesnené prudkými svahmi už od hladiny. Príkladom je malá kaviarnička, s malým vonkajším posedením a ovocným stromom /hruška/ pred domom, ktorá však nesmie obmedzovať výhľad ubytovaným hosťom,  ani tieniť kvetom v oknách. Obeťou týchto tvrdých podmienok je „ ukrižovanie “ stromu  na stene domu.

Poobede sme sa vyviezli lanovkou do redšieho vzduchu a obdivovali krásy prírody pri ľadovci.

Počas ciest v Salzburských Alpách sme navštívili viacero miest, kúpeľov a iných zaujímavostí. Raz sme obedovali v záhradnej reštaurácii s výrazným zápachom močovky. Príčinou bol sused – sedliak, ktorý sa k zápachu priznával veľkým nápisom na svojom plote: „ Ohne Mist, kein Bauer bist“. /Bez hnoja nie je žiadny sedliak /. Sused Bauer je v obci povozníkom a usilovne  odporúča  klientom susedovu reštauráciu.

Ešte na povozníkovom pozemku, pri výpadovej ceste do hôr, vyprevádza turistov monumentálny kríž s nápisom: „ Mit dem Kreus,   über die Berge,  zum Schöpfer “ /S krížom, cez hory,  k Spasiteľovi /,  /resp. medzi horami/.  Rázcestie je vkusne udržiavané v prírodnom štýle. I na mnohých iných miestach vítajú návštevníkov rôzne vyzdobené drevené stavby, kaplnky, kríže, alebo kamenné monumenty.

Neobišli sme ani predajne s ľudovými krojmi a s výrobkami ľudových umelcov.

V každom meste sme obdivovali nádhernú kvetinovú výzdobu, ktorej mimoriadne  prospievajú tamojšie klimatické podmienky. Na spiatočnej ceste sme si v meste Schladming obzreli cieľ tamojšej zjazdovky Svetového pohára, ktorá ústí až v uliciach mesta. V lete je  lanovka i zjazdovka hojne využívaná cyklobeikermi ako beikové eldorádo na pripravenej dráhe s klopenými zákrutami.

Plní pekných dojmov sme sa napokon severnou  diaľnicou  Mnichov- Wiedeň  vrátili  na Slovensko. Želáme všetkým návštevníkom stránky podobné nezabudnuteľné zážitky.

D.D. a manželka Mária s dcérami Gabi, Katkou a vnučkami

jún 2017