Z činnosti OZ Potomkovia Huncokárov

Milí členovia OZ Potomkovia Huncokárov,

ďakujem Vám za podporu a ďaľšie Vaše návrhy s prípadnou kronikou, alebo inými formami zachycujúcimi prácu a snaženia členov OZ.

Hlavným našim cieľom je spropagovanie života a práce našich predkov a to aj výberom z našej vzájomnej pošty.

Členstvo v našom OZ je otvorené všetkým potomkom a týmto všetkých medzi nás pozývame.

Prípadný záujem o členstvo je možné dohodnúť s predsedom OZ pánom Jánom Grausom na jeho e-mailovej adrese

Ján Graus <jano.graus@gmail.com>

OZ Potomkovia Huncokárov – výber z e-mailovej pošty

Dušan Dobrovodský 28.1.2022 píše všetkým

M i l á    p r i a t e ľ k a   E l i,   

             s potešením som si prečítal Tvoj posledný príspevok.  Sú v ňom doteraz nepublikované poznatky zo života našich predkov. Páči sa mi, že ich nazývaš tak, ako sa nazývali oni sami a ako ich nazývali spolupracovníci a ich predstavení na panstve. 

            Ďalšie texty svedčia  o Tvojom dôsledne konanom prvovýskume, najmä o príchode Holzhackerov na územie Pálffyovcov krátko po prevzatí malokarpatského územia. Bolo to ešte pred urgentnou výzvou Márie Terézie o poriadku v lesnom hospodárstve hlavne v uhorských oblastiach. Osobne sa domnievam, že ten „Ordunk“ mohli iniciovať i vysoko postavení Pálffyovci, lebo v Rakúsku si svoje pozemky holzbaueri uchránili sami.

             Mladé rodiny bez domova a zamestnania prichádzajúce  z Rakúska do Uhorska hlásili sa o prácu hneď za pomyselnou hranicou. /Viď. Pohodové zamyslenie z 3.10.2021/. A ty si našla najstaršie výpisy z matrík o ktorých Otto Weber a Dr.Tačovský len tušili, že by niekde mohli byť. Ďakujeme Tebe i Paľkovi za túto mravenčiu prácu.

             Po vstupe na uhorskú pôdu /možno už koncom 16. storočia/ sa migranti hneď zaujímali o prácu v remesle, ktoré od rodičov poznali. A prvé lesy videli u panstva v Rači a Sv. Jure. Panstvo ich následne zamestnalo a oni sa osvedčili. O 20 rokov si Ty našla možno ich deti už v Pezinku na Cajle a následne až pod Červeným Kameňom. A spokojné panstvo následne mohlo presun ďalších spoľahlivých drevorubačov samo urýchliť.

            Uspokojuje ma tiež, že svojou dôslednosťou vyvraciaš  zvrátené názory vedúcej etnologičky UCMT, ktorá tvrdí, že hanobné charakteristiky etnika holzhackerov má z matrikových výpisov, ktoré všetky prezrela. Neprezrela, len opísala to slušné, čo sme vedeli a pripísala hanobné názory jedného z nás potomkov. Následne ich s úsmevom zverejnila na viacerých portáloch i na Medzinárodnej konferencii. Počuli sme tiež, že sa tieto nepravdivé oplzlosti používajú na spestrenie etnologických prednášok v Trnave i v Trenčíne .   

             Chcem však znovu poďakovať Mgr. Pavlovi Krajčovičovi a vedcom z katedry germanistiky za ich seriózny výskum danej problematiky o živote Holzhackerov v rokoch 2016-2020

Ešte raz Ti ďakujem, želám Ti veľa chuti, nápadov, času i ochotných ľudí, aby si mohla pokračovať.

Všetko dobré Ti želá Dušan Dobrovodský

…………………………………………………………………..

18. 11. 2022 Ján Graus píše všetkým

Milí členovia o.z. Potomkovia Huncokárov,

najbližšie sa stretneme o týždeň v sobotu 26.novembra a urobíme si ďalší výlet po huncokárskych chodníčkoch, tentoraz to bude výlet po sídlach v okolí Limbachu.

Čas a miesto štartu: 9:00 sobota 26.11.2022, ČS Jurki Limbach (tam sa dá na parkovisku nechať auto) 

Trasa (14,1km): ČS Jurki Limbach, Krkavec, Šenkárka, Kolárske (= Reisinger), Slnečné údolie, Valchovňa, ČS Jurki Limbach

Podrobnejšie si môžte navrhovanú trasu pozrieť tu: https://sk.mapy.cz/s/fugozohatu

Tí z Vás, ktorí zo zdravotných dôvodov nemôžu takú trasu prejsť pešo, môžu ísť autom tak, aby sa s nami stretli o 12:00 na Kolárskom.

Pozn.: Trasa sa môže ešte upraviť, ale hlavné body zostanú: 9:00 ČS Jurki Limbach, Krkavec, Šenkárka, 12:00 Kolárske.

Pozvite aj svojich priateľov, čím viac nás bude, tým nám bude veselšie.

Všetkým Vám prajem pekný (i keď už aj mrazivý) víkend.

…………………………………………………………………..

Zuzana Vaňková 18.11.2022 píše všetkým

Ďakujeme, už teraz sa tešíme. Zuzana a dievčatá

…………………………………………………………………..

Tibor Hrozáň 18.11.2022 píše všetkým

Ďakujem Janko za pozvanie, rád ho prijímam. Teším sa na spoločné túlanie jesenným lesom po miestach, kde niekedy žili, pracovali, milovali, mreli a dielo tvorili naši prekovia.

Ja sa hlásim ku skupine turistickej, o 9.oo budem na čerpacej benzínovej stanici v Limbachu. 

Ku všetkým: ešte by som k inštrukcii pridal – zoberte si nieco na opecenie (kusok slaniny, špekáčik), ak by mal niekto doma v albume nejaku fotku o ľuďoch a miestach cez ktore pôjdeme – tak ich zoberte ukazat aj ostatnym. O 12.oo na Kolárskom budeme mať priestor pre rozhovory o histórii. 

Pekne dni vsetkým. 

Tibor 

…………………………………………………………………..

Dušan Dobrovodský 22.11.2022 píše všetkým

Milí priatelia,

všetkých pozdravujeme a teší nás, že sa chystáte na sobotňajší turistický chodník.

Obaja s manželkou máme problémy s platničkami, kolenami a kĺbmi, čo nám znemožňuje túto milú aktivitu vykonať.

Tibor nás vyzval o prípadné staré fotografie z uvedenej trasy.

Na Šenkárke po 2. svetovej vojne bývali Weberovci- rodičia Otta a Lotky. Preto sa tam konalo i naše druhé (z ôsmych) stretnutie rodín Gschill a Weber pred 38. rokmi – v roku 1984.

Stretlo sa nás tam vtedy 127 účastníkov. Organizátorom bol samozrejme Otto Weber. Do pozornosti dávam jeho rétoriku pri opise týchto udalostí. Jedná sa o empatický a žartovne-emotívny štýl rozprávania, ktorý mal po svojom otcovi. Vo svojom konaní a myslení to bol filantrop.

V prílohe Vám posielam časť jeho zápisu, ktorý je celý zverejnený na našej stránke www.huncokarivkarpatoch.sk v poslednej ponuke Rodinné stretnutia – spomienky Otta Webera.

Všetkých členov OZ srdečne pozdravujeme a želáme pekné počasie.

S úctou Dušan a Mária Dobrovodskí

2. stretnutie na Šenkárke 1.9.1984

4. marca, 2018 Dušan Dobrovodský

D r u h é    s t r e t n u t i e :   Otto  Weber  –   Záznam pre pamäť na stretnutie rodín,  ktoré sa  uskutočnilo  v sobotu dňa 1.9.1984 na Šenkárke.

…………………………………………………………………..

Tibor Hrozáň 22.11.2022 píše všetkým

Zdravim Dusan aj Marienka. 

Otto, moj stryko, bol asi cimsi specifickym obdarovany – ze pre akcie rodín v lesoch dokazal namotivovat tolke mnozstvo ludi. Asi to vsak nebola nahoda. Jeho čaro a vplyv na velky okruh ludi sa mi zdaju skryte vo fakte, ze cely zivot bol zamerany na zaujem o komunitu ludi z hor. Teda bol od povojnoveho a cely cas 50tich a 60tich rokov v zivom realnom kontakte s celou komunitou, inymi slovami povedane – s celou sirsou rodinou. Nebola ziadna svadba, kde by nebol pozvany a nerobil fotodokumentaciu, nebol  pohreb, ktoreho sa nezucastnil. Zaujimal sa o ludi z rodin – o ich zivoty dlhodobo, spontanne, intenzivne, naozaj. Obrovsky vklad jeho osobnej energie pocas mnohych rokov mu asi vytvorilo ten vplyv, ten zazrak uplne nevsedny – napriklad, ze prislo na jeho pozvanie 120 ludi na Šenkarku. 

Pozdravujem, bola to len uvaha. 

Pekne dni vsetkym.  T. 

…………………………………………………………………..

Vlado Weber 23.11.2022 píše Dušanovi

…………………………………………………………………..

Pavel Benčík 24.11.2022 píše Dušanovi, Tiborovi, Jánovi

Milí potomkovia,

veľká vďaka Dušanovi za spomienku na rodinné stretnutie v lokalite Šenkárka. Nikdy som tam nebol a bohužiaľ ani tentokrát mi to pre moju zaneprázdnenosť nevyjde.

Všetkým vám však prajem slnečné počasie a pekný zážitok.

Tibor, Tebe vďaka za opis charakterových vlastností strýka. Viem, že to bol výnimočný človek a jeho snaha zachovať písmom i obrazom minulosť svojich predkov a vtedy aktuálne rodinné vzťahy formou rodokmeňa a živých rodinných stretnutí sa dnes nesmierne cení. Nás potomkov a pokračovateľov našich rodov tieto spomienky obohacujú a vracajú do minulosti v čase, ktorý by sme v určitom ohľade dnes radi vrátili.

S pozdravom,

PBe

…………………………………………………………………..

Tibor Hrozáň 24.11.2022 píše Pavlovi, Dušanovi, Jánovi

Servus Pavel, skoda ze tam nebudes. Tusim prvy krat bude takyto vylet bez teba.

Co sa tyka stryka Ota a jeho diela – ktore nas inspiruje a ku ktoremu sa casto vraciame.

Vsimam si jeden aspekt, mozno rozdiel, detail. My, co teraz davame dokopy historiu v ramci spolocenstva ludi zdruzenych v o.z. Potomkovia huncokarov – k historii rodín z lesa, ktoru pracne niektori z nas davaju dokopy, ozivuju ju – pristupujeme k nej tak trochu ako historici. Na zaciatku tejto snahy a tohoto objavovania – boli aj silne pozitivne zazitky z objavovaneho  faktu – ze takmer vsetci sme spolu rodina. Bolo to az fascinujuce, aspon ja som to tak prezival a tesil som sa z toho.

No zda sa mi, ze vyvoj za posledne 2 roky – kedy sa na Holzhaker Haus zorganizovali jedinecne podujatia, zda sa mi, ze to prvotne nadsenie zo stretavania sa znížilo, trochu potíchlo. Zostavaju velke diela spisanej historie, vynaraju sa z minulosti vdaka niektorym z nas objavy z matrik. Nadherne prace, dolezite prace, nikto druhy na svete by ich uz nikdy okrem vas, ktori ste im venovali svoj cas a svoju energiu – nikto by ich uz nikdy neobjavil.

Straca sa nam vsak akysi vyšší duchovny level radosti, nadsenia, chuti, túžby, hrania sa, nenutenosti – pre stretnutia. Mozno sa to len mne tak zda, mozno to bola na začiatku privysoka ambícia. Mozno veci idu uplne normalne – ze rezonuje len to a tak, ako to je.

A este späť k strýkovi Otovi. Ta vzajomnost, ktoru zil a ktoru dokumentoval – mozno nebola tak emocne radostna, ci neprodukovala tolko štúdií ci inych vysledkov – ale prinášala zucastnenym obyčajné , bežné stretnutia, informacie, istoty. 

Neviem v tejto uvahe sa vyjadriť presnejsie. Ani nesledujem hladat problem a hľadať jeho riesenie. Len som chcel trochu poukazat na to, co vnimam. Dakujem vam vsetkym, ktori ste v o.z., ze toto zdruzenie tvorime, ze zije, ze nase o.z. dava inspiraciu a priestor pre ducha povznasajucemu bytiu a konaniu – nie len štúdiom nasich predkov, ale i – dnes – nas – tu.

Pekne dni všetkým.  T. 

…………………………………………………………………..

Ján Graus 15.12.2022 píše všetkým

Milí členovia o.z. Potomkovia Huncokárov,

Jarka a Tibor Hrozáňoví navrhli urobiť si v najbližšiu nedeľu spoločný
zimný výlet na Vysokú.

Štart je v nedeľu 18.12.2022 o 9:00 u nás v Holzhacker Hause na Piesku.

Vítaní ste všetci, ako aj Vaši priatelia.

Peknému počasiu zdar!

J.Graus

Ján Graus 29.12.2022 píše všetkým

Milí potomkovia huncokárov, milí priatelia,

pozývam vás na Silvestrovský čaj.

Stretneme sa na Piesku v sobotu na Silvestra v čase od 14:00 do 16:00.

Zima nám nebude, temperovanie domu som zapol včera a v sobotu si
zakúrime aj v kachliach.

Kto by mal okrem čaju chuť aj na vínko, alebo pálenku, nemusí ho nosiť,
je tam veľa zásob ešte z leta a vôbec sa nemíňajú.

Ako som informoval na našej FB stránke, pripravujeme v prvom polroku
budúceho roka vydanie knižky Fera Jablonovského. Pre tých z vás, ktorí facebook nepozeráte dávam info o tejto knihe do
prílohy.

Pekný večer prajem.

J.Graus

Ján Lindtner 29.12.2022 píše všetkým

Podobne zdravim potomkov huncokarov,

nema chut niekto pred stretnutim doobeda na nejaku vychadzku? Pripadne si chvilku zaplavat na kupalisku na Zoske, uplne zamrznute asi nie je.

Tesim sa na stretnutie a tym, co sa teraz neuvidime, zelam dobry start v novom roku.

Vlado Slávik 30.12.2022 píše všetkým

Ďakujem za pozvanie a všetkým potomkom „Huncokárov“ želáme do roku nasledujúceho zdravie, šťastie, lásku a úspechy a pravdaže aj veľa pekných stretnutí a výletov.
Vlado Slávik &com.

Tibor Hrozáň 30.12.2022 píše všetkým

Pripajam sa s novorocnym zelanim vsetkym huncokarom: vela zdravia a vela peknych spolocnych chvil vam prajem. Pozdravenie a vins vam odovzdavam i za mamku Lotti Hrozáňovu. Na vinko zajtra na Piesok nedorazim, no v duchu budem urcite s vami. Tento rok sme stravili spolu vela casu – ci na brigadach, vyletoch, akciach organizovanych Jankom. Bol to pre mna s vami pekny rok. Dakujem vsetkym.

Este mam pre vsetkych takuto info:  dnes v tv, na ČT 24 o 21.32 zacina program Pohlednice. Dnes sa v nom budu venovat prichodu osidlujucich nemcov na uzemie sk. 

Drzte sa v zdravi a v pohode, vsetkym 

PF ’23.  T. 

Alžbeta Mihalovičová 30.12.2022 píše všetkým

Ďakujeme Tiborko, Lottinka a Hrozáňovci za novoročný vinš.

Zajtra by sme chceli na chvíľku prísť, hoci mňa trápi kašel zo zhoršenej astmy…ale chceme vás aspoň na chvíľočku vidieť.

Ako píšeš, Tibor, boli sme spolu častejšie, ako po iné roky. Keď sa obzriem, tak v podstate každý mesiac sa v našom OZ niečo dialo. Z tohto pohľadu to bol veľmi plodný rok. Posunuli sme sa dopredu v bádaní huncokárskej histórie-vydali sme o prvých horských ľuďoch jednu brožúru a jednu knihu, navštívili sme  potomkov huncokárov v Považskom Inovci a odovzdali sme im dokument o výskume ich matrík, usporiadali sme úspešné magdalénske stretnutie, začali sme pracovať na  „Projekte“ v spolupráci s profesorom Šedivým a PAMMAP-om, t.j. vytváranie digitálneho portálu o Huncokároch na celoslovenskom historickom portály, na ktorý sme získali grant, STV odvysielala o našich predkoch dva diely Dedovizne, kde naši členovia varili typické huncokarske jedlá, stretávali sme sa pri plote našich predkoch a umiestnili sme naň ďaľšie tri rodiny, podporili sme Kráľovanov na ich hodovaní účasťou v alegorickom sprievode, brigádnicky sme dobudovali areál OZ PH, zdigitalizovali sme foto- pozostalosť Vladka Schwandtnera,  premiestnili sme huncokársku výstavu z Červeného Kameňa do priestorov areálu OZ, pokrstili sme knihu o Huncokároch L.Táčovského, prešli sme spoločne kilometre malokarpatských chodníkov a navštívili bývalé obydlia horských ľudí, zapálili sme 2.adventnú sviecu na Kráľovej s príhovorom o našich predkoch…a to som určite na nejaké akcie zabudla…zajtra pri silvestrovskom čaji môžeme zaspomínať.

Aký bude tento nastávajúci rok? Dúfam, že nás aj naďalej bude spájať silné príbuzenské puto, priateľstvo, záujem o spoločne aktivity a spoločne strávené chvíle. Tak nám PánBoh pomáhaj. Všetkým vám prajem aj v mene môjho Petra veselého Silvestra a veľa, veľa zdravia do Nového roku 2023. Pozdravujem a objímam Lottinku. Eli

…………………………………………………………………..

Tibor Hrozáň 30.12.2022 píše všetkým

Dik Eli, je fajn, žes to vsetko tohoročné pekné a nové v o.z. vymenovala. Clenovia naseho obcianskeho zdruzenia davaju do svojej cinnosti nevsedne vela energie. Akusi zvláštnu mágiu má tá téma – nasi predkovia – v sebe. Niektori vieme pomoct len fyzickou silou na brigade, je vás však pár, ktorí vkladate do bádania aj velke odborné (bádatelia v matrikach a kronikach) a kreativne (autori kníh) úsilie. Vzniklo tu za posledné 3 roky jedno ohromné dielo. Na zelenej luke. Ona tá lúka však nie je obyčajná . Dve, či tri stovky rokov sa tu na nej rodili, žili a mreli naši predkovia. Ich odkaz, odkaz ich životov – má stále živú moc. Kto chce – vie sa s tou silou, s tymi odkazmi a s tymi predkami – spojiť. Je to ako s vierou. Ma velku silu. Ak do nej vstúpiš. Vďaka Vám  – Janko, Pavel a Eli – že ste nám tento chrám na Piesku svojou obetavou pracou vybudovali a že my môžeme do neho chodiť. A niektori z nás vám ho pomáhajú aj ďalej rozvíjať, obohacovať. Strom Života a Dielo tu žije. T. 

…………………………………………………………………..

Dušan Dobrovodský 31.12.2022 píše všetkým

Milý Janko a potomkovia, ktorí na Silvestra 2022 spomínate v Holzhackerhause  na našich predkov.

Želáme Vám do celého nasledujúceho roka veľa zdravia, pohody a pekného počasia pri potulkách v Karpatoch. Dúfam, že i toto stretnutie sa stane peknou tradíciou.

Osobne, ako ste videli,  sa  s manželkou pre problémy s platničkami nemôžeme zúčastniť. V duchu budeme však s Vami. Nás však v horách dnes reprezentujú všetky naše deti a vnúčatá. Najmladšia dcéra Martina a jej Martin, ich 4 deti a 4 spriatelené mladé rodiny si urobili túru na Vývrat k Oľge Reisenauerovej. Hoci majú pečienky so sebou, ona ich neplánovane ponúkla silvestrovskou kapustnicou. /Skutočná pohostinná Hozhackerka/.

               Manžel druhej dcéry Katatíny a dve deti sú od rána na Zárubách  a tretia rodinka – Gabika a Vlado s dvomi dcérami, sú niekde na hrebeni Malých Karpát a možno, že sa pri Vás i zastavia. Ich najstaršia dcéra je zasa niekde v Tatrách s partiou.

                Máme radosť z Elou i Tiborom vymenovaných a i uskutočnených výskumných úspechov menovaných členov nášho O.Z. Len tak ďalej. Uložím ich i na našej stránke. Nadväzuje sa tým i na predošlé snahy súrodencov Otta a Lotti, rodičov nášho Vlada Webera a Tibora Hrozáňa, ktorí pracne robili huncokársku osvetu už v minulom storočí. Ďakujeme im za to. 

                 Teda, my doma sediaci, želáme Vám dobrú chuť, prijemnú náladu a požehnaný Nový i nový rok 2O23 Vám i Vašim rodinám.

                    S úctou

                                            Mária a Dušan Dobrovodskí

Obývaná horáreň Oľgy Reisenauerovej na Vývrate

…………………………………………………………………..

Pavel Benčík 6.1.2023 píše všetkým

Ahoj Tibor, ahoj „potomkovia“, ahoj priatelia,

ďakujem Tiborovi za upozornenie na reláciu o príchode nemcov na Slovensko. Predpokladám, že nie všetci sme si to stihli pozrieť (vrátane mňa), tak vám teraz posielam link, kde sa to dá dodatočne vidieť.

https://www.ceskatelevize.cz/porady/15085698761-pohlednice/222411033430006/
S pozdravom,

PBe

Tibor Hrozáň 6.1.2023 píše všetkým

Super, Pavel. Ja sam som v tom case bol v Igrame, kde tv nie je. Dakujem za moznost pozriet si to. S historiou na tv kanáloch robit neviem – takze tvoju pozornost voci nam technicky slabsim velmi vnimam a som ti za nu vdacny.

Program samotny videla sestra – ako aj 5 jeho predchádzajúcich casti, ktore sa tykali prichodu nemecky hovoriacich rôznych remeselnikov do ciech. Tie vraj boli hutnejsie, pre nu informacne zaujimavejsie, ako tento posledny. Siroke kontexty a súvislosti su vzdy potrebne a zaujimave. 

Pavel, tebe dakujem a vsetkych tiez zdravim.  T. 

Alžbeta Mihalovičová 6.1.2023 píše všetkým

Ahojte,

Ja som na ten program zabudla, takže si to rada teraz pozriem. Som filokartistka, takže ma to zaujíma dvojnásobne.Vďaka Tibor, vďaka Paľko, super Vladko za popis k fotke.

Pozdravujem   ….Eli

Pavel Benčík 6.1.2023 píše všetkým

Ahojte,

@ Vladko,

ja tú fotku poznám od Zuzky Vaňkovej. Aj ona tam vie identifikovať niektoré osoby. Musím povedať, ža takto kvalitnú som túto fotku ešte nevidel. Originál má pravdepodobne MKKN. Rovnako kvalitná je aj tá ikonická s drevorubačmi na jedli. My sme mali doteraz iba takú poškodenú, ktorú som čiastočne vyretušoval. Jednu som oskenoval od Vilka Vargu – bola to pohľadnica 9×13, pomerne malá.

Video je vo vysokej kvalite, takže fotky z neho vyextrahujem a uchovám v našom archíve. Potom môžu ísť aj na portál PamMap a náš FB. Ale popis osôb je dôležitý a najprv skúsme pozisťovať viac.

Pekný večer,

PBe

Tibor Hrozáň 7.1.2023 píše všetkým

ttps://www.antikavion.cz/kniha/ze-sveta-lesnich-samot-karel-klostermann-1894-458285

Ahoj vsetkym. 

Objavil som tohoto spisovatela – Karel Klostermann. Ktory nas vie zaviest do časov okolo rokov 1860 az 1900 – a to na miesta – ktore nas tak velmi zaujímajú a o ktorych sa uz nemame od koho ziveho dozvediet. Iba citanim a vyskumom. Eli – ty máš aj priamych predkov z tohoto sumavskeho prostredia. A mozno aj niektoré naše dalsie rody su nejak osobne so sumavou spojene. Ale vsetky v tom case zijuce rody – žijúce drevorubacskym a hajnickym sposobom zivota – v tom case – je jedno ci na sumave, ci v karpatoch, jesenikoch, beskydach ci inovci – zili, pracovali, varili, liecili sa, zivobytie si zaobstaravali, kulturu duchovnu i profesionalnu mali – asi dost podobnu.

Bol som v stredu a vo stvrtok v Ostrave, presiel so 5 antikvariatov – a jednu tuto knihu som priniesol. Kto ma chut do nej hned nakuknut, mozem mu ju pozicat. Mozno by sme mohli mat na Holzhaker Haus aj takuto kniznu zbierku – ktora by bola zamerana na temy a časy, ktore nas zaujímajú. Priniesol som od Karla Klostermanna 3 knihy, kludne ich mozem venovat o.z. ako zaklad buducej zbierky relevantnej starej literatury, ci obrazkov. V jednom antikvariate som nasiel aj peknu modlitbu, ci poucenie, moudro, ktore (a jemu podobne) viseli v kazdej domacnosti. Toto zneje takto: Žijme spolu v úpřimnosti, Bůh nas nikdy neopustí. Tak som to kupil. Tiez som tam kupil jednu staru malu fotku, ktora visela asi v kazdom dome: zimna krajina, sennik, okolo srny a srnci, v pozadí veža kostola. Teda – ak by bol zaujem trochu „dobovo“ vyzdobit jednu z miestností aj obrazkami, ci napr. ma napada – ze v kazdom dome v tom case bolo miesto pre domaci oltar, ci svate obrazky – kde sa domaci pomodlili a kde sa spojili v dusi s tym v koho verili. Teda taketo veci, ktoré boli súčasťou kazdodenneho duchovneho zivota našich predkov, by sme tam mohli mat. Zatial tam mame veci na ich pracu, ktorou sa zivili. Ale ako vieme – nie len prácou je človek živý.

Pekne dni vam zelam.  T

Alžbeta Mihalovičová 7.1.2023 píše všetkým

Ahojte priatelia, rodinka, Tiborko,

Vďaka za oživenie spomienok na roky cca 2015 az 2017, kedy som s mojou rodinkou pochodila šumavský kraj krížom krážom,  pravlasť mojich predkov z ockovej strany. Hľadala som v tamojších archívoch, múzeách, antikvariátoch stratenú históriu šumavských drevorubačov. Spisovatela Karola Klostermana registrujem z tých čias ako veľmi známeho šumavského pamätníka, historika, miestopisca, rodaka zo Šumavy. V oblasti, kde žili moji predkovia, teda v centrálnej Šumave su podľa neho pomenované viaceré penziony a ustanovizne aj v súčasnosti.Pamätám si na knihu poviedok, ktorú som tam čítala a jedna poviedka popisovala skutočnú udalosť, kedy  v krutej zime zamrzla cestou zo školy skupina detí.A skutočne, aj v matrikách  tieto detičky boli zapísane, ako zomrelé. Pripomenulo mi to udalosť, ktorú opisuje  autorka románu Mamenka, keď sa vo fujavici stratili Johanove deti, idúce z lošonskej školy a len vďaka Johanovej znalosti chotára a vytvalosti, ich našiel v snehovom záveji a zachránil.

Poviem vám úprimne, že tak krásnu prírodu som nikde inde nevidela. Našla som miesta, kde stáli kamenné domce tamojších drevorubačov, podľa zakreslenia na starých mapách.Priniesla som si odtial zem s popisom, dodnes ju mám uloženú v pohárikoch ako vzácny artefakt vo vitríne. Otec ( 93) bol nadšený, keď som mu o tom všetkom rozprávala a ukazovala na mape, kde sa narodil stareček, ktorý ho vychoval. Na mieste, kde stála horáreň jeho pradedka Franza Hofbauera, kde vyrastal otcov “ stareček“ ako dieťa, som našla dva dubáky, ktoré mám vysušené v ďalšom poháriku s označením. Nový Brunst pod Pancíŕom na panstve grófa Ascherla už pripomína iba jedna zachovalá stavba. Skoro ako panský dom pod Vysokou na panstve grofa Pallfyho.

A ešte jeden zázrak vám priblížim.Moja dcéra objednala ubytovanie v jednom penzione.Nemala ani potuchy, kde sa nachádza rodisko otcových predkov, nakoľko to bolo sudetonemecké pohraničie a súčasné  miestne názvy vôbec nekopírovali tie zaniknuté. Keď sme sa domácich po príchode do penzionu v noci spýtali, kde by sme mohli ráno pohľadat Kaltenbach, mysliac si, že pôjdeme desiatky kilometrov autom, odpoved  domácich znela, že keď vyjdeme za plot ich pozemku, tak tá veľká rozľahlá lúka je bývalý Kaltenbach a cintorín sa zachoval vďaka nemeckým rodákom a je cca 50 metrov od penzionu. Hneď sme vybehli von a čakal nás jasný žiariaci mesiac v splne, ktorý osvecoval tajomnú krajinu a hviezdna obloha,na akú pozerali aj moji predkovia.Na ten moment nikdy nezabudnem.

Snáď jediná negatívna spomienka, všetky fotky, ktoré sme urobili zmizli,zachovalo sa len zopár,takže spomienky nabrali na váhe, sú veľmi živé, akoby som tam bola práve teraz.

Vďaka.

Nápad s knižnicou je skvelý.Môžeme začať s jej budovaním. Teším sa.

Pozdravujem     Eli

Tibor Hrozáň 7.1.2023 píše všetkým

Eli:

„Kto za pravdu horí, v svätej obeti…“

Dik Eli, že sa s nami delíš… 

T. 

Pavel Benčík 7.1.2023 píše všetkým

Ahoj všetkým,

@ Tibor, vďaka za dobrý nápad na založenie huncokárskej knižnice. Na základe Tvojho podnetu som trošku zagúglil a objavil sa mi nález „e-knihy zdarma”. Túto knižku som tam v pdf našiel a tak vám ju posielam v prílohe. Samozrejme, papier je papier – pekne vonia a pri listovaní pekne šustí. Zatiaľ aspoň takto.

S pozdravom,PBe

Znění tohoto textu vychází z díla Ze světa lesních samot tak, jak bylo vydáno Nakladatelstvím Lidové noviny v roce 1999 (KLOSTERMANN, Karel. Ze světa lesních samot. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1999., 285 s. Česká knižnice.).
Autorem obrázku Myslivna pod Roklanem na obálce je Karel Liebscher. Text díla (Karel Klostermann: Ze světa lesních samot), publikovaného Městskou knihovnou v Praze, není vázán autorskými právy. Citační záznam této e-knihy:
KLOSTERMANN, Karel. Ze světa lesních samot [online]. V MKP 1. vyd. Praha: Městská knihovna v Praze, 2017 [aktuální datum citace e-knihy – př. cit. rrrr-mm-dd]. ISBN 978-80-7532-607-2 (pdf). Dostupné z: http://web2.mlp.cz/koweb/00/04/32/39/62/ze_sveta_lesnich_samot.pdf.
Vydání (obálka, upoutávka, citační stránka a grafická úprava), jehož autorem je Městská knihovna v Praze, podléhá licenci Creative Commons Uveďte autora- Nevyužívejte dílo komerčně-Zachovejte licenci 3.0 Česko. Verze 1.0 z 21. 4. 2017.

 Ze světa lesních samot (1933).mp4

Ahojte všetci,
k predošlej knižke vám ešte posielam na stiahnutie film z roku 1933.

Pekný zážitok pri pozeraní.

Alžbeta Mihalovičová píše 7.1.2023 všetkým

Ďakujem Paľko za krásny filmový zážitok. Tancovali aj šotiš polku a spomenuli aj Kwildu, rodisko mojej praprababičky A. Schuster. Môjho pradedka Franziho Hofbauera, rewírneho myslivca,  postrelili pri Železnej rude už na dôchodku pytliaci a na následky zraneni zomrel.na „rozedmu plic“. Je pochovaný v Sušici na Šumave. Slúžil celý svoj život u grófa Schwanzerberga. Nikto z rodiny o tejto vetve nič nevedel. Iba sa vedelo meno otcovho starečka a že pochádzal zo Šumavy. Tiež sa hovorilo, že sv.Maria Klement Hofbauer(Tasovice)je starečkova rodina. Zistila som, že môže byť synom Petra Pavla Dvořáka na Šumave Hofbauera,  brata najstaršieho dohľadaného šumavského predka Johanna, ktorý  sa narodil v roku 1733 pri Kaltenbachu  – Pláně, starý drevený dom, kde žili tri generácie drevorubačov a rewírnikov  Hofbauerov stál v susedstve Kiliana Novotného – tzv.kráľa Šumavy. Všetko som pozisťovala z matrík a z juhočeského archívu. Veľmi zaujímavá história.  

Pozdravujem             Eli

Ján Graus 14.1.2023 píše všetkým

Milí potomkovia huncokárov, milí priatelia.

Posielam zopár fotiek z dnešnej brigády.

Zišlo sa nás 6 statočných, počasie nám prialo a práca išla od ruky. Okolo obeda už bola kôra zo všetkých 22 agátových kmeňov olúpaná. Pochutnali sme si na guláši, ktorý pripravili trampi (bolo ich okolo 20), ktorí v našom Holzhacker Hause mali tematické pracovné stretnutie „práca s kožou“. To sa ani nedá popísať aké úžasné veci dokážu z kože vyrobiť, to treba vidieť.

Okrem toho sa skupina ôsmich turistiek a turistov za účasti našej Jarky H. a Zuzky V. vybrala na výlet na Vysokú. Bola dnes taká výborná viditeľnosť, že z kopca videli aj Alpy.

p.s.:

Pripomínam, že o týždeň v sobotu 21.januára o 14:00 sa na Piesku v Holzhacker Hause stretneme pri príležitosti sviatku svätého Vincenta.

Prosím všetkých členov, aby v dostatočnom predstihu (najneskôr v stredu 18.januára) napísali či sa svätovincentského stretnutia zúčastnia, alebo nezúčastia. Pre prípravu je veľmi dôležité vopred vedieť koľko nás bude. Niektorí z vás mi už telefonicky, alebo osobne účasť/neúčasť oznámili, no väčšina z vás sa zatiaľ nevyjadrila.

Prineste si prosím so sebou aj papuče, do ktorých sa prezujeme v predsieni, aby sme sa vnútri cítili príjemne a nenanosili sme si zvonku blato.

Pekný večer

J. Graus

Ján Graus 14.1.2023 píše všetkým

Posielam ešte aj zopár fotiek z dnešného výšľapu na Vysokú

Zuzana Vaňková 14.1.2023 píše všetkým

Ďakujem za krásny deň. 

Zuzana

Tibor Hrozáň 14.1.2023 píše všetkým

…ktory bol krásny aj preto…ze si prišla… ze sme sa zišli. 

T.

Tibor Hrozáň 1.2.2023 píše všetkým

Cauko Dusan. Zaujimavy material zo vzajomnej komunikacie medzi clenmi o.z. si zostrihal. Myslim, ze obsahuje a pekne dokumentuje to – kam cieliš. K poukazaniu na vnutorne hodnoty spolocneho Diela na Piesku a na krasnu osobnu snahu vsetkych aktivnych (kazdy svojim sposobom) toto Dielo vytvarat. 

Ja davam palec hore pre takyto napad. Dik, ze s nim prichadzas. T. 

Ján Graus 1. 2.2023 píše

Ahoj Dušan,

ďakujem za nápad.

Z mojej strany máš súhlas na zverejnenie mailovej konverzácie na stránke huncokarivkarpatoch.

Vo veci spropagovania našej činnosti sa už niektoré veci urobili, napríklad v najnovšom vydaní turistickej mapy Malých Karpát, ktoré vydá Vojenský Kartografický Útvar teraz na jar bude vyznačený aj Holzhacker Haus, a k tomu aj text na druhej strane mapy, že je to sídlo nášho o.z. a vítané sú u nás školské výlety ako aj rodiny s deťmi.

Fero Jablonovský 1. 2. 2023 píše všetkým

Ďakujem, veľmi dobrý nápad, mailová komunikácia sa stráca, zostáva
zabudnutá, takto zostane v jednom dokumente to najdôležitejšie.
F. Jablonovský

Vlado Weber 1. 2. 2023 píše všetkým

každá aktivita sa cení 

Alžbeta Mihalovičová 1. 2. 2023 píše všetkým

Milý Dušan,

Telepatia funguje. Včera som si čítala knihu o malackých Pálfiovcoch, ktorú si mi pred časom daroval a intenzívne som na teba myslela (aj v modlitbe). A ty sa dnes pripomenieš takým originálnym nápadom, zviditeľniť  našu komunitu cez svoj web, na ktorý pridáš našu  mailovú komunikáciu. Vskutku ide o autentické rozhovory potomkov Huncokárov, ako keď sa naši predkovia stretávali po nedeliach na dišputy a na spoločnú zábavu, akurát že nemali ešte internet, ale reálny lesný svet. Nie je vôbec jednoduché byť plný vedomostí o živote našich predkov a ich zamestnávateľoch a pri tom  sa nemôcť zo zdravotných dôvodov zúčastňovať milých a srdečných stretnutí v Holzhacker Hause. Verím, že tento rok sa to „choré“ v tele zmení na zdravé a spoločne s Máriou a svojou rodinkou budete môcť častejšie prísť na Piesok. Budem sa na Vás veľmi tešiť.

Ďakujem za slovká uznania, ktorými si ma na diaľku pohladil . Bez Stvoriteľa by som tú knihu určite sama nenapísala, to On mi dával silu vytrvať, aj keď oči a chrbtica odmietali spolupracovať. Viem, že to tak bolo. Našla som tam aj neúmyselné chybičky, ktoré som už v elektronickej podobe opravila. Posunuli sa mi napr. č. strán, na ktoré odkazujem, ale snáď si to čitateľ pozrie aj o dve tri strany dozadu a nájde to podstatné. Taktiež môj prvý a najdôležitejší zápis prejde zrejme korekciou priezviska, lebo priezvisko SEHER sa v matrike ďalej nevyskytuje, je neobvyklé a Mormóni ho dokonca preložili ako SEDER. Ja som si však všimla vo svätojurskej matrike aj iné priezvisko, napísané už čitateľnejšie a mohlo by znieť ako SCHER, čiže namiesto e by to mohlo byť c. (viď príloha). Asi by som sa mala poradiť s nejakým genealógom, keďže sa jedná o úplne prvý zápis horských ľudí a bude sa zrejme často citovať. Samozrejme, že sú tam aj ďalšie preklepy a vypadnuté hlásky, ale v tom podstatnom je kus našej histórie podopretej dôkazmi, čo ma veľmi teší.

Nenašla som v našej komunite horských ľudí v 18. storočí žiadne nemanželské deti, latinsky spurius resp. illeg. Dôvody boli prozaické. Naši predkovia boli nábožensky ukotvení vo viere v Pána Boha a žili podľa desatoro (pracuj, miluj a modli sa). A nemanželské dieťa bolo vo vtedajšom svete vystavené obrovskej perzekúcii a pozbavené mnohých občianskych práv, v podstate vylúčené zo spoločnosti resp. odsúdené žiť na jej okraji. A to žiadna matka nechcela, preto väčšinou žila v panenskej čistote až do sobáša resp. sa vydala za otca dieťaťa, ktoré neskôr porodila. Prekvapujúce bolo zistenie, že horské dievčatá a ženy neboli terčom prípadných sex. násilníkov z radov vojenských zbehov, či iných predátorov, lebo o takýchto prípadoch v prvých matrikách nie sú žiadne zmienky. V prvej polovici 20. storočia a na konci 19. storočia sa v dôsledku celospoločenských zmien posúvali hranice morálky a v matrikách sa začali vyskytovať nemanželské deti. V našej komunite ich však bolo oveľa menej, ako vo väčšinovej populácie. A ak sa stala taká „nehoda“, o ktorej sa trúsia „nevedecké pikošky“ na akademickej pôde, potom to bol ojedinelý jav,  v tej ktorej rodine. Matriky neklamú a neskresľujú. Sú to hodnoverné archívne dôkazy a nám neprináleží podľa nejakého zápisu spurius či illegal súdiť nešťastnú ženu, lebo nevieme za akých okolností otehotnela a dokázala vynosiť a porodiť nemanželské dieťa. Z môjho pohľadu má môj obdiv a vôbec si z nej nemienim uťahovať eroticky podfarbenými senzáciami.

Milý Dušan, rozpísala som sa, ale to už je so mnou tak, keď mi dá niekto  slovo…:)…chcem Ťa poprosiť o zmenu štylizácie predposledného odseku v tvojom texte v zmysle môjho názoru na túto vec, ktorý som vyššie odprezentovala. Kľudne to popíš svojimi slovami, ale zmeň hlavne ten tvrdý slovník na adresu vedenia UCM, mne sa to zdá zbytočne ostré vyjadrenie.

Pán Mgr. Pavol Krajčovič svoju nadriadenú  prevýšil vo všetkých smeroch aj odborných aj tých etických, vyskúmal pre poznanie histórie našich predkov ucelenú monografiu, ktorá je na vysokej odbornej úrovni(bohužiaľ v nej chýbajú naše vyskúmané poznania). Škoda, že sa pred jej vydaním neobrátil na naše OZ, boli by sme mu jeho predpoklady doplnili o hodnoverné dôkazy (ktoré sa dali zistiť iba dlhoročným výskumom matrík) a poopravili by sme  tak niektoré nepravdivé tvrdenia. UCM vedelo, že naše OZ robí svoj vlastný matričný výskum a viackrát sme im naše zistenia ponúkli, bez  následnej odozvy a to považujem za nešťastné, lebo bez „Hujcajcom“-(držme spolu, spolupracujme) veci nefungujú tak, ako by mohli a mali.

Srdečne Ťa na záver pozdravujem a  aj celú tvoju rodinku a prajem skoré zotavenie       

                                                                                                                                                   Eli Mihalovičová

Reakcia Dušana Dobrovodského na hore uvedené informácie

Milá Eli,

my máme zápis z UCM, že oni prezreli všetky matriky. Ja viem, aj Ty dokazuješ, že v časti štúdia matrík UCM zlyhalo. Preto by som čakal, že sa UCM za hanobné vyjadrenia o našich predkoch verejne ospravedlní. Stále sú zverejnené vo výstupoch z vedeckej konferencie v Uherskom Hradišti a v rozhlasovom príspevku pre Brnenský rozhlas (2018). Preto myslím, že za také urážlivé vyjadrenia by si ich etnológovia zaslúžili ešte tvrdšie vyjadrenie o paravýskume a porušení Etického kódexu Národopisnej spoločnosti Slovenska.

Preto premýšľam, o čo tým niektorým etnológom z UCM vlastne išlo. Či o etický výskum, fakty, vedu a pravdu, alebo len o prednáškové „pikošky“ a vedecké hodnosti. Doterajšie vedenie výskumu nevydalo žiadnu ucelenú konečnú monografiu. Ja so z toho objednal 10 výtlačkov.

Tibor Hrozáň 1.2.2023 píše všetkým

Eli, Eli – pripomínaš nám – vysoké morálne a etické kritériá. A to som si myslel, ze z Modry len dobré víno tečie. A ajhľa – tu prameň svetla z čistej duše tryská. 

Ako ti poďakovať?! Asi len pokľaknúť na koleno, dať klobúk dolu a ticho hlavu skloniť. T. 

Alžbeta Mihalovičová 1. 2. 2023 píše všetkým

Tibi, nepreháňaj! …síce, ako mušketierovi ti to v mojej predstave celkom svedčí. Dobrú noc všetkým E